Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Vnútorná neistota mojej manželky spôsobuje, že keď je so svojou rodinou, strašne sa vychvaľuje.
Je láskavá a pozorná, ale keď sa stretne so sestrami, čo sa deje často, začne hrať túto ich únavnú hru a zmení sa na niekoho iného. Predvádza sa, vychvaľuje sa vecami, ktoré by som radšej nechal v súkromí a dokonca sa ma snaží do toho zatiahnuť.
Pokúsil som sa s ňou o tom hovoriť, ale ona to jednoducho nevidí. Už neviem, čo mám robiť.

Odpoveď: Nevidí, že to robí? Nechápe, ako vás to trápi? Alebo jej na tom nezáleží?
V určitom okamihu jej súťaženie so sestrami presiahne mieru, ktorú môžete tolerovať a nesmiete sa nechať odradiť komentármi, že to nie je vaša vec.
Vás sa to totiž priamo týka napríklad vtedy, keď rozpráva o veciach, ktoré vám prekážajú. Máte právo hovoriť o tom a byť vypočutý.
Keď budete tému otvárať, zamerajte sa na konkrétny príklad. Zároveň sa na ňu nesnažte hneď vyťahovať psychoanalýzu a nerobte z toho záležitosť jej „neistoty“. Radšej jej vysvetlite, že sa vám to jednoducho nepáči.
Napríklad takto: „Bolo mi nepríjemné, že si ma do rozhovoru zatiahla týmto spôsobom; radšej by som sa držal mimo.“
Myslím si navyše, že táto rodinná dynamika trvá už desaťročia, takže môže byť pre vás ťažké urobiť kroky, ktoré by viedli k zmene. Najmä preto, že vaša žena v tom asi s vami nie je zajedno. Mali by ste preto aj sám hľadať spôsoby, ktorými získate od tohto správania patričný odstup. Praktický aj mentálny.
- - -
Otázka: Mám 27 rokov. Od detstva trpím záchvatmi paniky a na vysokej škole som začala brať lieky proti úzkosti.
Tie mi v priebehu rokov trochu pomohli, ale dúfam, že ich čoskoro (z mnohých dôvodov) vysadím. Je zlý nápad, aby som to urobila sama bez pomoci terapeuta?

Odpoveď: Žiadni dvaja ľudia so záchvatmi paniky nie sú rovnakí, rovnako ako nie sú rovnakí dvaja ľudia s posadnutosťou starožitnými brošňami.
Preto nechcem predstierať, že presne viem, ktorá kombinácia fyziológie, vplyvov prostredia a celkových emocionálnych faktorov tvorí váš konkrétny prípad.
No lekár, ktorý vám predpísal lieky, by mal tiež dohliadať na to, ako ich vysadíte, pretože v tomto procese existuje mnoho javov, na ktoré treba dávať pozor.
Ak ste v súvislosti s úzkosťami nikdy predtým neskúšali kognitívno-behaviorálnu terapiu alebo terapiu prijatím a záväzkom (známa ako ACT), zvážte ich ako užitočných pomocníkov.
Pri vysadení liekov by mohli veľmi pomôcť. Skúsený terapeut, ktorý sa špecializuje na liečbu úzkosti a paniky, vás môže naučiť techniky na ich lepšie zvládanie fyziologickými, kognitívnymi a emocionálnymi spôsobmi. Rozhliadnite sa a uvidíte, čo pre vás môže byť prínosné.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.