Nevera vo vzťahu je niekedy ako atómová bomba. Jej prevalenie dokáže v dovtedy pokojnom nažívaní spôsobiť absolútny rozvrat a veľa párov si myslí, že po nej automaticky musí nasledovať koniec.
Potom sú tu však tie druhé dvojice – tie, ktoré takýto šrám na vzťahu dokázali zvládnuť a ísť spoločne ďalej.
O monogamii ako prirodzenej črte človeka vládnu aj vo vedeckých kruhoch pochybnosti a celoživotný vzťah iba s jednou osobou je skôr kultúrny ideál než realita. Nevera je stará ako samotné ľudské vzťahy a hoci je podvádzanie zraňujúce, za určitých okolností sa dá zvládnuť.
Záväzky a priority

V čom sú teda rozdielne páry, ktoré aj po nevere boli schopné vo vzťahu fungovať ďalej a tie, ktoré ho ukončili, lebo už nevideli žiadne východisko?
Nie sú to len hranice tolerancie, ako by niektorí mohli mylne predpokladať.
V prvom rade treba povedať, že vyliečiť vzťahové zranenia si vyžaduje tvrdú prácu na oboch stranách.
Tie dvojice, ktoré to zvládli, nemali žiadnu zázračnú paličku, ale predovšetkým silné odhodlanie.
Do hry však vstupujú aj ďalšie faktory.