Vždy, keď niekde začujem vetu „Bez práce nie sú koláče“, predstavím si koláč mojej už nežijúcej babky.
Vysoký, kakaový, potretý džemom a na ňom hladký povrch tenkej a praskajúcej čokolády. Mám pocit, že taký už jesť nikdy nebudem.
Keď mi to minule zišlo na um, s hrôzou som si položila otázku, či my, generácia dievčat a žien narodených v postsocializme, ešte budeme tými typickými starými mamami.
Takými, ktoré vypekajú vnúčatám tie najlepšie koláče (aj bez práce), takými, ktoré varia husté polievky s pravými domácimi rezancami, vedia hniesť dokonalé cesto a majú v zásobe tajné recepty na džemy.
Na jednej strane sa totiž po novom odušu kváskuje, zavára, klíčkuje a neviem čo ešte, ale na druhej strane sme už súčasťou inej spoločnosti.