Vzťahová poradňa: Môj partner je môj najlepší priateľ, ja jeho nie. Zmení sa to?

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Otázka: Môj partner je zároveň mojím najlepším priateľom. Naopak to neplatí. Viem, že by ma to nemalo štvať, ale štve. Radšej chodí von so svojimi kamarátmi, novinky im hovorí ako prvým a ich potreby sú preňho väčšou prioritou ako tie moje.

On a jeho "chalani" majú zrejme puto, s ktorým nikdy nebudem môcť súperiť. A to už sme spolu rok a pol! Je to niečo, čo musím skrátka akceptovať, ak chcem s ním byť? Alebo je nejaká nádej, že sa to časom zmení?

Súvisiaci článok Vzťahová poradňa: Deti svojej priateľky mám radšej ako ju. Je to v poriadku? Čítajte 

Odpoveď: Jedna vec je, že sa nutne nemusíte vzájomne označovať nálepkami "najlepší priatelia".

Napokon, uchovať si pevné priateľstvá aj mimo vzťahu môže byť dôležitou súčasťou emocionálne zdravého systému podpory.

No pocit, že nemôžete s jeho priateľmi vôbec súperiť v rámci emocionálnej intimity, spoločne stráveného času alebo dôležitosti je skôr hlbší, chronický problém.

Kľúčové nie je označenie najlepší priateľ, ale to, či je pre vás oboch vzťah funkčný, či vzájomne uspokojujete svoje potreby a či sa cítite docenená.

Rozprávate sa s ním o svojich pocitoch? Viete opísať konkrétne veci, ktoré by ste chceli zmeniť? Len on vie, či je toto niečo, čo skrátka musíte akceptovať, aby ste s ním mohli byť, takže to zistite. A iba vy sa musíte rozhodnúť, čo to pre vás bude znamenať.

- - -

Otázka: Potrebovala by som ukončiť vzťah s mojou kamarátkou. Je múdra, zábavná a milá osoba a mám ju veľmi rada, ale nie je dobrá poslucháčka. Stále len rozpráva a rozpráva a keď chcem niečo dodať aj ja, vyzerá, že ju to vôbec nezaujíma.

Vždy skončím tak, že sa cítim zle, nehodnotne alebo ako niekto, kto je len duch a sedí pri nej, aby ju počúval. Obvykle spolu ideme párkrát za mesiac na obed. Mala by som sa jej teda na chvíľu začať vyhýbať, kým si uvedomí, o čo ide?

Alebo jej mám povedať, aký mám problém? Teda, že sa nehnevám a nechcem, aby sa menila, ale zároveň už na tieto obedy chodiť nechcem? Raz som vytiahla svoje pocity, no moje posolstvo sa k nej veľmi nedostalo.

Súvisiaci článok Vzťahová poradňa: Som závistlivá osoba a tajne sa teším z nešťastia druhých Čítajte 

Odpoveď: Ak ste presvedčená, že už jej nechcete dať ďalšiu šancu (a to je vaše právo, hoci ma fascinuje, že ju stále "máte veľmi rada"), bude veľmi chúlostivé povedať jej o vašich dôvodoch, pretože bude pravdepodobne tú druhú šancu žiadať.

Na druhej strane, vypariť sa bez vysvetlenia (alebo pre najhorší dôvod 20. storočia - zaneprázdnenosť) tiež nie je fér. Oberá ju to o možnosť, aby sa do budúcna mohla zmeniť.

V každom prípade už ste sa v minulosti snažili o svojich pocitoch hovoriť, takže ak jej nedáte explicitné vysvetlenie vášho rozhorčenia, nebude to znamenať, že ste úplne neúprimná.

Urobila by som to na vašom mieste milo, ale jasne: "Prepáč, ale aby som bola úprimná, mám pocit, že môj život sa v poslednej dobe uberá iným smerom. Mrzí ma, že nebudem schopná si viac nájsť čas na naše obedy."

- - -

Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.