Keď sme sa s mojím manželom rozhodli založiť si rodinu, základná matematika ukázala, že starostlivosť o dieťa na plný úväzok je nad naše možnosti.
Žiariac dokonalým šťastím, ktoré vyvolali tehotenské hormóny, som videla seba samu ako kontaktného rodiča už od momentu, ako sa tehotenský test sfarbil do ružova.
Dobrovoľne som sa prihlásila, že ostanem doma na neurčito, budem dojčiť, nosiť bábätko a chodiť na hodiny jogy pre matky s deťmi.
No matematika nám tiež ukázala, že ak by sa jeden z nás mal dočasne starať o dieťa, nebudem to ja. A tak sa môj manžel stal otcom na rodičovskej dovolenke.
Milión úloh môjho manžela

Predpokladali sme, že to takto ostane rok, možno dva. No dnes sú už obe naše deti na základnej škole a my sme sa stále vážne nezamysleli nad tým, že by môj manžel mal ísť späť do práce na plný úväzok.
Niekoľko ráz za posledné roky na to prišla reč a zakaždým sa náš rozhovor skončil nejako takto: Samozrejme, že by sme potrebovali aj druhý príjem. No o akej sume sa teraz rozprávame?
Ženy, ktoré zostanú mimo práce dlhšie ako rok, riskujú, že po návrate do nej budú dostávať o 20 percent nižšiu mzdu a štatistika u mužov je ešte horšia.
Potom, čo zostal takmer desať rokov doma, by musel môj muž začínať úplne odznova.
Bez vyššieho vzdelania alebo stabilnej kariéry by súťažil s novými a o dvadsať rokov mladšími absolventmi a nemal by žiadne páky na to, aby mohol vyjednávať o mzde, výhodách či flexibilnom pracovnom čase. A to všetko by potreboval, aby pokryl všetok čas, ktorý ja trávim cestovaním pre prácu.