Našej domácnosti chýbajú prinajmenšom tri veci, ktoré mnohé iné rodiny vnímajú ako základ prežitia: mikrovlnná rúra, televízor a auto. Len zriedkakedy som sa stretla s otázkami na tému, ako varíme a ako trávime voľný čas.
Avšak to, ako môže žiť rodina bez auta, je aj v čase silnejúceho ekologického tlaku a vyhrotenej situácie s parkovaním častým predmetom otázok.
Ako robíte nákupy? Ako chodievate na výlety? Ako cestujete do práce? Moja odpoveď je, že veľmi dobre.

Sme aktívna rodina. Taká, ktorá rada cestuje a ktorá sa zároveň dobrovoľne rozhodla pre život bez auta.
Nepovažujem to za žiadne veľké hrdinstvo, no skúsenosti a reakcie okolia často naznačujú, že to nie je až také bežné.
Zjednodušene sa dá povedať, že nám skrátka nechýba to, čo sme nikdy nemali. Hoci sa v našich dokladoch nachádzajú oprávnenia na vedenie motorových vozidiel rôzneho typu, auto sme nikdy nevlastnili.
Mnohí teraz možno moju situáciu prirovnajú k nefajčiarovi, ktorý poučuje tuhého fajčiara o tom, ako skoncovať so svojím zlozvykom. No kým pri fajčení bezpečne viete, že škodí, autá sa stále vnímajú ako symbol dospelosti, nezávislosti a zodpovednosti.