Rúž je v dekoratívnej kozmetike základným prvkom. Jeho postavenie v oblasti krásy bolo overené rokmi, ba tisíckami rokov a stále sa drží medzi prominentnými kozmetickými produktmi, ktoré má v kúpeľni či kabelke množstvo žien.
Vo svete krásy je taký významný, že dokonca dostal svoj vlastný medzinárodný deň. Ten pripadol na 30. júl. Rúž bol počas svojej existencie symbolom žien, odrážal povahu, no aj zamestnanie alebo povesť.
Kým v starovekom Grécku bol tmavý rúž znakom prostitúcie, v 20. storočí bol symbolom žien - femme fatale. O rúži však možno sebavedomo prehlásiť, že je starý takmer ako samotné ľudstvo.
Vynaliezaví Egypťania
Zmes ovocnej šťavy, henny, hliny a rozdrveného hmyzu používali na zafarbenie pier už Sumeri.

Mezopotámske ženy si potrpeli na luxusnejšie spracovanie niekdajších rúžov či mejkapu a na zafarbenie líc, pier či dodanie lesku používali rozdrvené polodrahokamy.
Akcent na pery s obľubou dávali Egypťania a je možné ich považovať za používateľov prvých skutočných rúžov.
Nebáli sa ani tmavších odtieňov ako fialová či hnedá až čierna. Červenú farbu extrahovali z rôznych chrobákov, v telách ktorých sa ukrývala karmínová kyselina.
V prírode sa však nájdu aj látky, ktoré telu príliš neprospievajú, a tak si často spolu s farbiacou zmesou natierali na ústa olovo či jód. Dôsledkom toho bol výskyt vážnych ochorení, dokonca až smrti.
Červený pre grécke prostitútky
Medzi staroveké ingrediencie do rúžov patrili aj ovčí pot alebo sliz z rýb, ktorý mal perám dodať lesk.
Pre krásu s ochotou trpeli aj japonské gejše. K včeliemu vosku primiešavali olovo alebo decht.
Po celom svete ženy túžili mať výraznejšie pery. Len v Grécku boli červené pery symbolom hriešnosti a dokonca sa na prostitútky vzťahoval zákon, ktorý im prikazoval nosiť červené pery na znak ich zamestnania.
Rúž v podobe, v akej ho poznáme dnes, vynašiel v 9. storočí pred n. l. arabský vedec Abulcasis.
Najprv vymyslel zásobník na parfum spolu s formou, do ktorej sa vkladal tuhý aj tekutý parfum a na rovnakom princípe vytvoril tuhý rúž s prímesou farieb.