Vždy ste veľa cestovali a cestovný ruch ste aj vyštudovali. Kde sa zrodila vaša láska k cestovaniu?
Je to súčasť životného štýlu v mojej rodine. Otec študoval geografiu a vždy nás pri prechode rôznymi mestami o nich učil. Museli sme vedieť, aké poľnohospodárstvo či priemysel v nich dominujú, aké majú špecifiká.
Keďže rodičia boli vodáci, veľa sme cestovali aj po Československu. Prirodzene som si obľúbila „túlavé topánky“ a už ako trinásťročná som vycestovala do Anglicka na jazykový pobyt. Cítila som, že bez jazyka sa v živote nepohnem a rodičia ma v tom podporovali.
Neskôr som odcestovala aj do Kanady, no cítila som, že mi to nestačí, chcem vidieť a spoznať viac. Ešte počas strednej školy som odišla na rok na Nový Zéland a tu som si potvrdila, že chcem študovať cestovný ruch.
Čím vás krajina nadchla?
Miestnym lokálpatriotizmom a rešpektom voči krajine a prírode, s pomocou ktorého tu rozvíjali cestovný ruch.
Súčasťou neho bolo aj dobrovoľníctvo, komunitná spolupráca, územný rozvoj, ochrana prírody, všetko fungovalo v jednej veľkej symbióze.
Bola to pre mňa veľká inšpirácia, tam som videla ako by mal cestovný ruch fungovať.
Od toho momentu som vedela, že chcem ľuďom podobným spôsobom spríjemňovať voľný čas, venovať sa im, komunikovať a viem, že prostredníctvom môjho poznania a znalostí o danej destinácii im dokážem sprostredkovať zážitok.
Začali ste ale prácou v leteckej spoločnosti. Čo vám to dalo?
Slovenský Malý Rím sa stáva centrom pre kultúru, dobrú kávu aj hipsterov Čítajte V rámci tejto práce som sa starala o zákazníkov, bola som človekom na mieste prvého kontaktu. Prešla som rôznymi komunikačnými tréningami, čo mi veľmi pomohlo. Naučila som sa hlavne zvládať krízové situácie.
Bežný človek si nedokáže predstaviť, koľko ich v rámci leteckých spoločností denne vzniká.
Po škole ste začali stážovať v Španielsku. Nebol to pre vaše pracovné tempo šok?
Z toho drsného letiskového biznisu, kde čas sú peniaze a všetko treba riešiť hneď, som sa zrazu ocitla na mieste, kde malo všetko svoj čas a takmer na všetko sa odpovedalo „maňana“ (zajtra).
Nachvíľu som sa na tento štandard preladila. Páčilo sa mi, ako dokážu Španieli robiť biznis s ľahkosťou. Napriek tomu, že je tu cestovný ruch jedným z primárnych smerov podnikania, nešlo o dravý biznis, bol skôr založený na priateľskosti.
Klienti do našej cestovnej kancelárie chodili aj niekoľkokrát, kým si vybrali zájazd, dali si tam kávu a cigaretku so zamestnancami, rozprávali sa, diskutovali o živote a to ma fascinovalo.
Videla som, že netreba na klienta tvrdo tlačiť. Je dobré nechať mu na rozhodnutie čas a on príde sám.
(zdroj: Jana Liška)Aktuálne ako riaditeľka pôsobíte v oblastnej organizácii v Trnave. Ako táto práca vyzerá?
Volajú ju Foresta Gumpová: Prešla Pacifickú hrebeňovku dlhú 4300 kilometrov (rozhovor) Čítajte Najužšie spolupracujeme s lokálnymi aktérmi. Partnerom je pre nás samospráva, odkiaľ získavame aj najväčšie finančné zdroje. Druhým významným partnerom sú podnikatelia.
Prejavuje sa tu pekná symbióza medzi jednotlivými subjektmi.
Sme akoby mediátorom medzi samosprávou a podnikateľmi, hľadáme medzi nimi prepojenia ich potrieb a cieľov, pomáhame im medzi sebou komunikovať, vytvárať a udržiavať vzťahy. Zároveň prihliadame na to, čo je dôležité pre návštevníka danej destinácie a hľadáme aj kompromisy.
Ak sa napríklad niekde naprojektuje cyklotrasa, no nepovedie pri nejakých atraktívnych turistických bodoch záujmu alebo reštauráciách, pôjde len o dopravnú tepnu.
No ak sa do toho správne zapoja informačné tabule, mobilná aplikácia, doplní ju ďalšia infraštruktúra, ktorá návštevníka dotiahne k zaujímavým miestam, stáva sa oveľa významnejšou a atraktívnejšou. A o to nám ide. Veľa času venuje PR destinácie a marketingu.
V akom stave je destinačný manažment a turizmus na Slovensku?
Slovensko ako také má obrovský potenciál. Cestovný ruch je odvetvie, ktoré dokáže významne akcelerovať ekonomiku a zamestnanosť. Jeho výhodou je, že zisk z neho vidíte okamžite.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
