Trénuje vodiacich psov: Ak pes ovláda povely, ešte neznamená, že je vychovaný

Keď ste pred mnohými rokmi žili na Floride, tamojší sused sa vás spýtal, čo robíte pre našu planétu. To je celkom zaujímavý začiatok vášho príbehu. Ako pokračoval?

Ten sused bol veľký environmentalista a filantrop. Bolo to zlomové, lebo možno neuveríte, ale kedysi som bola taká „auparková panička“. Chodila som na vysokých topánkach s kabelkou cez rameno, prechádzala som sa po Auparku, dala som si urobiť nechty, dala som si kávu s kamarátkami a išla po dieťa do školy.

No nenapĺňalo ma to. Keď sa syn osamostatnil, hľadala som nejaké naplnenie. Neskôr študoval na Floride, kde som bola s ním. A vďaka tomu susedovi sa mi vracalo do mysle, že nemám životné poslanie a asi by som ho mala mať.

Čomu ste sa venovali predtým?

Pracovala som a aj doteraz pracujem v rodinnej firme. Keď urobím to, čo mám, môžem si svoj čas manažovať ako potrebujem.

Takže ste si mohli dovoliť pustiť sa do, istým spôsobom, náročnej úlohy.

V televízii som videla šot o výcvikovej škole, ktorá hľadala vychovávateľov pre šteniatka na dobu jedného roku.

Vychovávala by som ho pod ich vedením a oslovilo ma to, lebo mám rada zvieratá a v prvom momente som si predstavila to malé ňuňu šteniatko. Širší kontext som nevnímala, ten prišiel, až keď som sa dostala do výcvikovej školy a začala som sa o to viac zaujímať.

Prešli ste si viacerými rolami – od vychovávateľky, ktorej úlohou je starať sa o šteniatka, cez pomocníčku inštruktorke výchovy až po samotnú trénerku vodiacich psov. Poďme na začiatok, čo to v praxi znamená, vychovávať šteňa?

Šteniatko by sa do roka malo naučiť hygienické návyky a socializovať sa, teda naučiť sa žiť v našom divokom svete, s ľuďmi, inými psami a domácimi zvieratami, rôznymi zvukmi, ktoré sú pre psa neprirodzené - napríklad autobusy, električky.

To, že sa šteňa naučí povely, neznamená, že je vychované. Nestačí, že ovláda povel sadni, a pritom keď idete po ulici, ujde vám alebo sa nevie správať v kaviarni.

Treba sa zaoberať tým, aby sa vedelo správať v akomkoľvek priestore. To znamená, že nemá napríklad len tak odísť alebo niečo začať obhrýzať.

Keď potom v roku príde do tréningu, nemali by ho rôzne zvuky a vnemy zaujímať, ale musí sa zamerať na mňa ako na človeka, lebo s ním niečo robím. Je veľmi dobré, keď sú naši vychovávatelia z väčších miest, lebo tak má pes napozeraných a napočúvaných čo najviac vnemov.

Aké to bolo pre vás, keď ste si domov prvýkrát vzali šteniatko?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Psia psychologička: Výchova menších psov sa zanedbáva, pohrýzol ma aj ratlík Čítajte 

Predstavovala som si to úplne inak. Keď si ho vezmete domov, musíte ho najprv naučiť hygienickým návykom, takže to bolo stále chodenie dnu a von.

Našťastie bývame v dome a máme záhradu.

Bola som rozladená, lebo sa mi to veľmi nedarilo, psík stále cikal, napil sa a hneď to išlo. Už som si zapisovala, čo kedy robí a hovorila som si, že to snáď nie je možné.

Ale z jedného dňa na druhý to zrazu všetko fungovalo. Tak to bolo pri mojom prvom šteniatku, ale každé je úplne iné. Niektorým to ide veľmi ľahko a za dva týždne sa to naučia, iným to trvá aj päť týždňov. V tej dobe som to nevedela.

Teraz už trénujete psov, ktorí práve po prvom roku prešli akýmsi sitom a ukázalo sa, že sú vhodní na to, aby sa z nich stali vodiace psy.

Robím to už od roku 2012. Šteniatka sú u vychovávateľov asi od siedmich týždňov do približne roka, niekedy trochu dlhšie. Potom sa pes vráti naspäť do školy, kde robíme testy, na základe ktorých zisťujeme, aké stresové faktory naňho pôsobia.

Test je založený na tom, že v krátkom časovom intervale pes dostane veľa podnetov, ktoré v ňom môžu vyvolať stres a sledujeme, nakoľko je ten stres vysoký, nakoľko sa s ním dokáže vyrovnať a ako rýchlo zase začne reagovať na človeka.

Toto je fáza testovania, z ktorej sa dozviete, čo psa rozrušuje. Ale ten test neukáže jeho totálnu povahu, to musí tréner zistiť v prvej fáze tréningu.

Jana Krištofová so psom Dylanom. (zdroj: SME - Marko Erd)

Od čoho závisí, či sa pes dostane ďalej?

Vodiaci pes musí byť stopercentne zdravý. Keď majú rok, robíme im zdravotné testy a keď nevyhovujú, tak ich dávame na bežnú adopciu. Buď ich darujeme alebo predáme za nejakú symbolickú sumu. Musí sa tiež vedieť vyrovnať so stresovými situáciami a samostatne sa rozhodovať.

Keď sa dostanú do tréningu, čo ich čaká?