"Rozum v týchto veciach často prehráva a keď sa myseľ dotyčného človeka bude chcieť naviazať hlbšie a napríklad sa zamilovať, tak tomu ťažko zabrániť," hovorí Karel Chába o priateľstvách s výhodami. S partnerským poradcom sme sa porozprávali o tom, či sú takéto "vzťahy" pre človeka prospešné a či sa dajú za určitých okolností udržať.
Za priateľov s výhodami označujeme ľudí, ktorí spolu udržiavajú sexuálny vzťah bez toho romantického. Naozaj môžeme povedať, že je výhodou, ak človek prežíva takýto vzťah bez záväzkov? A ak áno, tak v čom?
Túto otázku, prirodzene, nejde zodpovedať všeobecne. Každý človek má svojím spôsobom jedinečnú motiváciu k tomu, prečo žije v priateľstve s výhodami. Takže povedať, v čom sú benefity takéhoto vzťahu, je veľmi náročné. Dalo by sa povedať, že je to jednak akási sloboda, to znamená, že sa človek nemusí nikomu spovedať, nemusí sa na nikoho viazať či starať sa.
Ale zároveň v takých vzťahoch niektorí ľudia hľadajú akýsi únik od toho, že v romantickom a blízkom vzťahu príliš trpia. Príliš sa zaoberajú tým, čo ich polovička robí a s kým, žijú vo svete negatívnych emócií, čo im nevyhovuje. Niektorí ľudia sú v takom vzťahu aj preto, že je to pre nich pohodlnejšie.
Dá sa takému vzťahu pripísať pozitívny účinok napríklad vtedy, ak ide o prechodovú fázu, ktorá človeku iba pomôže prekonať napríklad rozchod alebo ťažké životné obdobie?
Áno, určite sa to takto dá vnímať. No ako som už spomenul, každý má svoje jedinečné dôvody toho, prečo do takého "vzťahu" ide a nedá sa paušálne povedať, že je to len zle.
Sú takéto vzťahy typickejšie, povedzme, pre mladších ľudí, ktorí ešte nemajú potrebu sa usadiť?
Deje sa to predovšetkým vo väčších mestách a skôr u mladších ľudí pred tridsiatkou, ktorí sú viac zameraní na kariéru a snažia sa niečo vybudovať. Alebo majú zlú skúsenosť so vzťahmi a zistili, že toto je nejaké riešenie, aby niekoho mali, ale neboli naňho príliš viazaní.
A čo starší ľudia?

Do takéhoto vzťahu idú aj ľudia nad päťdesiat rokov, pričom väčšinou sú rozvedení, majú odrastené deti a sú zvyknutí na nejaký svoj štandard, z ktorého nechcú poľaviť.
Často sú to ľudia sklamaní rozpadom vzťahu a nechcú sa na nikoho viazať, aby si nekomplikovali život, chcú mať pokoj.
Pokiaľ spolu nebývajú a stretávajú sa len za účelom zábavy ako je kino, večera alebo sex, tak žijú pokojnejší a podľa svojho meradla aj spokojnejší život. To sú asi dve základné skupiny, ktoré takto fungujú.
Spýtam sa veľmi zjednodušene - sme leniví či pohodlní pracovať na dlhodobých vzťahoch, v ktorých budú aj city, pretože je to náročnejšie, než sa s niekým iba sexuálne stretávať?
Áno, okrem iného je to aj takto. Naozaj sme často leniví, všetko by sme chceli hneď a zadarmo, ideálne aby všetko v tých vzťahoch bežalo samospádom. Nechce sa nám o vzťahy starať a budovať ich.
Je to náročnejšie, než sa len raz či dvakrát týždenne s niekým stretnúť a užiť si len zábavu a o absolútne nič iné sa nestarať. Ľudia takto vydávajú omnoho menej energie. No hoci sú romantické vzťahy ťažšie na udržiavanie, majú veľa výhod, ktoré priateľstvá s benefitmi neponúkajú.
Zrejme práve preto sa stáva, že priateľstvá s benefitmi často vyústia do toho, že sa jeden z dvojice zamiluje a začne chcieť niečo viac. Dokážu vlastne takéto vzťahy existovať naozaj dlhodobo a bez toho, aby niektorý z dvojice nepodľahol citom?