„Keď zápasíte, zraníte sa. Mala som poranené koleno a niekoľkokrát prasknutú lebku,“ hovorí v krátkom dokumente, ktorý pred pár rokmi uviedla AJ+, známa tvár bolívijských ženských zápasov Teresa Huayta.
V tej istej reportáži však zároveň dodáva: „Keď som v ringu, cítim nadšenie a som šťastná. Zabudnem na všetko a zmením charakter.“ Ona a mnohé ďalšie Bolívijčanky sa pravidelne vracajú do zápasníckeho ringu, bojujú a zabávajú publikum.
Slovo zabávajú je na mieste. Čoraz populárnejšie bolívijské zápasy známe ako Cholitas wrestling totiž letecké manévre prevzaté z mexických zápasov Lucha libre, kombinujú s nemalou teatrálnosťou amerického wrestlingu.
Pravdou je, že zápasy neraz pripomínajú nacvičené divadelné scénky a ich súčasťou sú aj bláznivé naháňačky, okázalé vyhadzovanie súperky z ringu, alebo bitie topánkou.
Bolívijský ženský wrestling sa však stáva turistickým hitom aj svojráznym symbolom prebúdzajúcej sa emancipácie v krajine.
Globalizácia im pomohla

Svoje zohráva aj to, že v ringu nestoja, nelietajú a nepadajú polonahí svalnatí muži v maskách, ale ženy so zapletenými vrkočmi oblečené v tradičných bohatých pestrofarebných sukniach.
Skrátka, ide o vizuálne veľmi príťažlivé podujatie. To láka veľké zahraničné časopisy vrátane National Geographic, BBC a The New York Times, ktoré oceňujú jeho fotogenickosť.
Fotoreportáže zachytávajú ženy celou silou sa odrážajúce od gumenných zábran ringu. Ženy letiace vzduchom. Ženy, ktoré z výskoku dopadajú na svoju súperku ležiacu na podlahe ringu so sukňou vyhrnutou nad hlavu.