Všetci už dobre poznáme pojem prokrastinácia. Ide o prejav správania, ktorý možno označiť ako „škodlivý“.
Spočíva v potrebe neustále odkladať veci a úlohy na poslednú chvíľu, na neskôr. Až toto chronické odkladanie povinností nezačne spôsobovať v našej mysli neutíšiteľný stres.
Napriek tomu sa prokrastinátori svojho zlozvyku nevedia zbaviť. Absolútnym opakom je druh správania nazvaný prekrastinácia. Stačí zmena jedného písmenka a vznikne relatívne nový pojem v pracovnej psychológii.
No aj keď ide o opak, neznamená to, že by sa nejednalo o rovnako problematické správanie ako v prípade prokrastinácie. Prejavuje sa inak, no pôsobí na myseľ aj telo rovnako stresujúco.
Stará novinka
Prekrastinátori sú medzi nami odjakživa, možno ste nimi aj vy. No toto správanie dostalo svoje pomenovanie len nedávno.

Bolo to v roku 2014, keď na tento druh správania poukázal profesor psychológie David Rosenbaum z univerzity v Kalifornii. Vo svojej štúdii definoval prekrastináciu ako „tendenciu plniť alebo prinajmenšom začínať úlohy čo najskôr, aj za cenu zvýšeného fyzického úsilia“.
Prvý dojem, ktorý táto ľudská vlastnosť, vzbudzuje vo svojom okolí, je skôr pozitívny. Možno vo svojej blízkosti kolegu, ktorý za každú cenu potrebuje začať pracovnú úlohu v momente, ako ju dostane od nadriadeného.