Lekári mladej Češke odporúčali zostať doma, ona sa radšej vydala pešo na jednu z najnáročnejších pútí – takmer 4300 km dlhú Pacifickú hrebeňovku, ktorú napríklad „prechádzala“ v sfilmovanom románe Divočina od Cheryl Strayedovej herečka Reese Witherspoon. Monika verila, že na nej nájde, čo potrebuje.
Kniha zážitkov, ktorú ste nedávno napísali, má podtitul Z dna až na vrchol hôr. Váš život pred púťou nebol práve ružový - čo sa dialo?
Po prejdení hrebeňovky už viem, že ružový bol. Len som sa s tým nevedela vyrovnať. Bola som utrápená, v 26 rokoch vyhorená životom, vystresovaná, nešťastná.
Cez rok som mala obrovské črevné problémy. Na toalete som trónila dvadsaťkrát denne a bez nej som vydržala len pár sekúnd. Žila som v Prahe a každý deň cestovala pol hodiny metrom do práce.
Pol roka strávili na dobrodružnej ceste. Videli oceán, prales aj veľhory Čítajte Nebudem klamať, stalo sa mi pár trápnych situácií na verejnosti, keď som to ako mladá baba nedobehla. Potom som plakala za rohom, že takto už ďalej nemôžem.
Prišli ste na to, čo vaše zdravotné problémy spôsobilo?
Diagnóza čriev nie je vôbec jednoduchá. Po sérii vyšetrení zistili, že mám celiakiu, alergiu na mlieko, sóju a intoleranciu na veľa ďalších potravín.
Začala som držať diétu, ale moja psychika už bola rozhodená. Bála som sa ísť po ulici, stále som mala v mysli situácie, kedy to nestihnem dobehnúť. Prestala som chodiť von, prestala som sa na svet usmievať a vlastne aj žiť.
Monika Benešová (28)
- narodila v Novom Meste na Vysočine, po štúdiu žurnalistiky pracovala ako novinárka v Prahe,
- v roku 2016 absolvovala pešiu púť do Santiaga de Compostela, o rok neskôr zdolala Pacifickú hrebeňovku (Pacific Crest Trail) – 4300 km dlhú pešiu púť naprieč USA, o ktorej napísala knihu Moje Pacifická hřebenovka (Motto, 2019),
- hrebeňovka sa začína na hraniciach s Mexikom a končí na hraniciach s Kanadou. Prechádza celým západom USA, mimo civilizácie,
- aktuálne sa načas vrátila do USA, kde pôsobí ako dobrovoľníčka na púti, tzv. trail angel.
Čo vás presvedčilo vydať sa na náročnú púť, akou je Pacifická hrebeňovka?
Vedela som, že to celé je len moja chyba. Zbytočne som sa stresovala, jedla nezdravo a hlavne nepravidelne. Vlastne som jedla len ráno a potom v noci. A rozhodla som sa to napraviť.
O Pacifickej hrebeňovke som počula, keď ju prešli prví Česi. Hovorila som si - páni, to by som chcela zažiť. Vždy som sa chcela pozrieť do Ameriky, nemám však rada veľké mestá.
Chcela som spoznať prírodu, hory, dobrodružstvo - surovú Ameriku. Verila som, že keď zmením pohľad na život a prestanem sa ľutovať, tak mi to pomôže. Verila som, že moje črevné problémy sú predovšetkým v mojej hlave.
Pacifická hrebeňovka meria takmer 4300 kilometrov. Ako ste sa na ňu pripravovali?
Pre ochorenie som výrazne schudla a zoslabla, takže moja kondička nestála za nič. Snažila som sa aspoň chodiť s ťažším batohom po Vysočine, stále som však skôr behala do kríkov tróniť.
Zamerala som sa na výber dobrého vybavenia, veľa mi poradil Petr Kosek, ktorý ako prvý Čech prešiel PCT a má firmu s ultraľahkým vybavením. Absolvovala som aj kurz prežitia v divočine.
(zdroj: archív M. B.)Mali ste na začiatku predstavu, aký kus cesty prejdete?
Mojím cieľom nebolo prejsť púť celú. Chcela som len zase začať žiť. A tak mojou výhrou bolo, keď som videla prvú značku hrebeňovky.
Pred štartom mi lekári povedali, že ma cesta môže zlomiť. Ja som však verila, že mi pomôže. Nie, že sa úplne uzdravím, ale že v sebe niečo nájdem, niečo, čo som stratila. Svoju silu. A tak som zaťala zuby a išla, pomaly, krok za krokom.
Cesta vás asi skúšala každý deň. Ako sa počas nej menil váš zdravotný stav?
Rozhodla sa učiť deti v Ugande, na Slovensku ju od toho odhovárali Čítajte Prvý mesiac to bola katastrofa, trápila ma najmä fyzická bolesť, ďalšie štyri mesiace to bola bolesť psychická. A tá bola oveľa horšia. Mala som obrovské pľuzgiere plné krvi a hnisu. Bolelo to tak, že som mala problém urobiť krok.
Veľa míľ som vtedy preplakala. Všetci ma predbiehali, boli oveľa silnejší než ja a ja som vedela, že kamaráta Rasťa, s ktorým som na ňu išla, len zdržujem. Moje zdravie sa nezlepšovalo a ja som začínala pochybovať.
Lenže po mesiaci sa to prelomilo a mne sa výrazne uľavilo. Mohla som jesť naraz viac, tiež mi rástli svaly, v polovici cesty som mala ramená ako Rambo. Cítila som sa silnejšia. A tak som išla ďalej.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
