Médiá nestrašia klimatickou krízou zbytočne. Červené vlajky vejú už roky

Už dlhšie si predstavujem, že založím klub. Taký ten, kde si s ostatnými členmi posadáme do kruhu a v ktorom zoznamovacia veta bude znieť asi takto: Volám sa Michaela a trpím klimatickou úzkosťou.

Všetci by prikývli, lebo by dôverne poznali, ako sa to prejavuje. Výčitky, že nerobíme dosť pre túto planétu, a zároveň výčitky, že robíme veľa proti nej.

Frustrácia z toho, že sa to týka značnej časti spoločnosti, a hnev, že existujú popierači neodvratných klimatických zmien, ktoré sa dnes už otvorene odvážime nazvať klimatickou krízou či katastrofou.

Áno, ešte asi pätnásť až dvadsať rokov vraj budeme žiť v plus-mínus rovnakých podmienkach, aké poznáme dnes. Ale téma je to príliš komplikovaná a komplexná, nie sme jasnovidci.

A tak trpká otázka, ktorou azda trochu predbiehame udalosti, znie jasne – čo potom?