Porodiť podľa predstáv sa mi nepodarilo. Ako asi budem umierať?

Keď som sa zhruba pred piatimi rokmi chystala do pôrodnice, mala som na vrchu tašky pripravený aj pôrodný plán.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ak si myslíte, že ženy odchádzajú z pôrodníc zdravé, zamyslite sa znova Čítajte 

Neboli v ňom žiadne exotické požiadavky, neplánovala som si počas pôrodu púšťať nahrávku spevu veľrýb a ani domov doniesť placentu na rituálne účely.

Chcela som len dodržanie a rešpektovanie bežnej intimity, dôstojnosti a niekoľkých zásad, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia.

Z vari desiatich žiadostí (opakujem a prízvukujem, že nijako špeciálnych) mi bolo naše pôrodníctvo vo svojom špičkovom pracovisku pripravené a ochotné splniť dve.

V priebehu pár rokov sa debata aspoň mierne posunula a dnes sa už otvorene hovorí, že to, ako sa rodíme, sa týka nás všetkých.

Moja osobná skúsenosť s nerešpektovaním elementárnych požiadaviek počas pôrodu ma však stále viac privádza aj k myšlienke, či budú vypočuté moje požiadavky v čase, keď budem umierať. Aj na smrti totiž záleží.

Debate o eutanázii sme ako spoločnosť vzdialená svetelné roky a je úplne zbytočné otvárať ju.