Vzťahová poradňa: Môj priateľ sa prejavil ako rasista, naštval moju mamu aj brata

Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Otázka: Pred mesiacom sa môj priateľ dostal do konfliktu s mojou mamou a bratom. Obvinili ho, že povedal niečo rasistické. On to poprel a ja som sa postavila na jeho stranu. Týždne som ho obraňovala a snažila som sa veci medzi nimi urovnať.

Moja mama napokon povedala, že sa zhodneme, že sa nezhodneme a že by sme sa mali pohnúť ďalej. No môj priateľ teraz akosi priznal, že naozaj povedal to, z čoho ho obvinili, že iba žartoval, a potom spanikáril a snažil sa to zakryť. Nie som si istá, čo to už mám nechať tak, ako to je, alebo by som ho mala donútiť, nech sa ospravedlní, a teda znova celú vec otvoriť.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Odpoveď: Zdá sa, že vy sama ste pripravená mu odpustiť, akoby išlo len o problém medzi ním a vašou rodinou.

Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: S priateľom sa stále hádame o tom istom. Dá sa to vyriešiť? Čítajte 

No napriek tomu by som sa skôr zamerala na fakt, že bol neúprimný príliš dlho (a preto urobil ten pôvodný problém oveľa väčší), stále asi úprimný celkom nie je (akosi sa vám priznal?) a neustále vás dáva do pozície, v ktorej niečo musíte obraňovať a ani ste si to neuvedomili.

V zásade ste posledný mesiac strávili odmietaním pocitov vašej mamy a brata a kvôli vášmu priateľovi ste im povedali, že niečo nebolo tak, ako vlastne bolo.

Navrhujem teda určite krok k ospravedlneniu. Nielenže ho vašej rodine za to všetko dlhuje, ale aj vy im jednu dlhujete. A celkom určite dlhuje váš priateľ ospravedlnenie aj vám.

Zrejme najdôležitejšie v tomto celom je nasledovné: Čo sa z toho naučí a ako bude reagovať v budúcnosti? Má vôbec motiváciu robiť veci inak?

- - -

Otázka: So susedou z vedľajšieho bytu máme dobrý vzťah a často sa spolu rozprávame, hoci sa až tak veľmi nenavštevujeme u seba doma. Majú však veľmi drzú a rozmaznanú dcéru v tínedžerskom veku.

Neustále je vonku s kamarátmi za domom, kde počujem, o čom sa rozprávajú a myslím si, že sú to veľmi negatívni ľudia. (Viem, že tínedžerky nie sú vždy ako slniečka, sama som jednou bola, ale toto je úplne za hranicou.)

Toto dievča chce teraz začať strážiť deti a zarábať si tým. Ona a jej mama sa ma neustále pýtajú, či by nemohla strážiť moje trojročné dieťa. Nie neberú ako odpoveď, čo mám teda robiť?

Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Malý syn mojej kamarátky ma stále uráža. Ako jej to povedať? Čítajte 

Odpoveď: V tomto prípade budú napokon vaše "nie" musieť vziať ako odpoveď automaticky, pretože to tak má byť.

Predpokladajme, že sa táto tínedžerka nevláme do vášho domu, aby sa s vaším dieťaťom zahrala spoločenské hry, takže už ste vlastne zvíťazili - vaše dieťa strážiť nebude.

Zvyšok je vlastne už len o tom, do akej miery chcete tolerovať neustále otázky. Po vašich niekoľkých jasných vyjadreniach už im ďalšie odpovede v skutočnosti nedlžíte.

Medzičasom by som odporúčala povedať "nie" pevne, ale milo, a zároveň civilne, ale jednoznačne by som zmenila tému. (Napríklad - O strážení sme sa už rozprávali, naozaj nechcem, aby ste strácali čas pýtaním sa na to znova.)

- - -

Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.