Zo Slovenska ste po škole odišli do Izraela ešte pred Nežnou revolúciou. Ako k tomu došlo?
Zaľúbila som sa do muža z Izraela. Boli sme spolu od druhého ročníka vysokej školy, spolu sme promovali a v roku 1985 sme sa zosobášili.
Po sobáši som si začala vybavovať takzvaný vysťahovalecký pas, čo trvalo takmer rok, a v júni 1986 som nasledovala manžela do Izraela.
Vždy vás to ťahalo k vede?
Ako dieťa som hrala v divadle a pôsobila som aj v študentskom rozhlase. Bolo by pre mňa v tom období zvláštne študovať žurnalistiku.
Médiá ma bavia, ale v tých podmienkach, v akých sme za socializmu žili, by som to robiť nemohla. Nerada sa skláňam. Mala som veľmi blízko k medicíne. No nechcela som študovať za lekárku.
Mám črtu, ktorá mi nedovoľuje pozerať sa na niekoho, kto trpí. Pritom mi vôbec neprekáža, keď trpím ja. Len nech sa ostatní majú dobre.
Zatienilo by to potom moje analytické myslenie a profesionalitu. Vybrala som si biológiu a keď sa otvoril odbor molekulárna biológia a genetika, prešla som doň.
Váš život a rozhodnutia asi často ovplyvňuje láska. Aj komárom ste sa začali venovať, až keď ste stretli svojho druhého manžela?
Riaditeľka Greenpeace: Máme necelých dvanásť rokov na to, aby sme sa spamätali Čítajte Sme spolu od roku 2006. V tom čase som veľa prednášala a viedla som v nemocnici laboratórium endokrinológie, virálnych a tumorových markerov.
Mala som „výskumné vákuum“ a nebola som v žiadnom vedeckom tíme. Vítala som možnosť prečistiť si mozog a porozmýšľať, čo ďalej. S pevnými základmi v metodológii a širokým vzdelanostným záberom nie je ťažké zmeniť zameranie výskumu v rámci biológie či lekárskych vied.
V prípade, že som sa nejakou témou presýtila alebo som ukončila výskumnú úlohu, hľadala som niečo iné.
Keď som stretla môjho druhého manžela, lekára so zameraním na tropickú medicínu a lekársku entomológiu, otvorili sa mi nové obzory.
A tak som sa jeho pričinením dostala k vývoju novej metódy na boj s bodajúcim hmyzom, ktorý bodnutím prenáša parazitov mnohých závažných chorôb a túto metódu sme pomenovali „attractive toxic sugar bait, ATSB“.
Edita Révay (zdroj: Petra Bošanská)Prečo je pre vás problematika komárov zaujímavá?
Mám vždy nutkanie prísť na koreň veci. A zároveň cítim zadosťučinenie a teší ma to, keď výsledok výskumu pomáha ľuďom.
Že to nie je len veda pre vedu. Keď raz navštívite kraje, kde trpia a zomierajú deti, vzbúri sa vám celé vnútro, zabolí srdce a stiahne hrdlo. A mozog kričí - doparoma, treba niečo urobiť, musí existovať nejaká cesta!
Celé storočie od objavenia prenosu malárie sa skúmal len parazit a komár, ktorý maláriu prenáša. A to ako maláriu liečiť.
Málo pozornosti sa venovalo životu komára, jeho správaniu, jeho spôsobom stravovania. Keď chápeme správanie komára, to, kedy oddychuje či kedy je aktívny, môžeme tieto vedomosti zúžitkovať na ochranu pred ním.
Aj v našich zemepisných podmienkach možno považovať komáre za ohrozenie?
Bola by veľká vzácnosť, keby sa sem tieto choroby rozšírili. Aj keď malária tu už v minulosti bola.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
