Elena Drapáčová je hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva pre pôrodnú asistenciu. Okrem toho je vedúcou sestrou gynekologicko-pôrodníckej kliniky SZU v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici. V súčasnosti so svojím tímom pracuje na tvorbe štandardných postupov pre pôrodnú asistenciu.
Starostlivosť s normálnym, teda fyziologickým priebehom tehotenstva a pôrodu by mala podľa viacerých odborníkov patriť do rúk pôrodným asistentkám, čo dnes na Slovensku nie celkom funguje. Súhlasíte?
Úplne. Je to jeden z hlavných problémov v pôrodnej asistencii, okrem všetkých tých, ktoré sprevádzajú celé zdravotníctvo. Kompetencie v zákone máme zadefinované dobre, ale v praxi sa, žiaľ, realizujú len niektoré.
Prečo?
Už niekoľko desaťročí to tu funguje tak, že pôrodné asistentky sú v akejsi submisivite. Prevláda medicínske vedenie pôrodu, dominanciu majú lekári, ktorí pôrody vzali na vlastné plecia a veľmi ťažko sa od toho upúšťa.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo máme málo pôrodných asistentiek
- ako prebieha predpôrodná príprava
- či je dobré, keď si ženy informácie študujú na internete
- prečo lekári vykonávajú niektoré veci rutinne
- ktorá poloha je pre pôrod najlepšia
- čo si myslí o filme Medzi nami od Zuzany Límovej
Je tu aj fenomén neakceptovania vysokoškolsky vzdelaných sestier a pôrodných asistentiek, v zmysle načo, veď roky stačilo stredoškolské zdravotnícke vzdelanie. S tým nesúhlasím.
A čo vnímanie zo strany verejnosti?
Stretávam sa v praxi čoraz častejšie so ženami, ktoré pôrodnú asistentku vyhľadávajú, chcú jej rady počas tehotenstva a chceli by ju mať pri pôrode, no tu nastáva bariéra.
Áno, už sú aj pôrodnice, kde fyziologické pôrody odvádzajú pôrodné asistentky, za čo som vďačná, no bolo by fajn, keby sa to dostalo do širšieho portfólia nemocníc.
Druhá strana mince je tá, že mnohé pôrodné asistentky, ktoré už roky fungujú v nejakom zabehnutom systéme, nemajú chuť niečo meniť.
A sú nemocnice, kde pracujú len 2-3 pôrodné asistentky a ostatné je zasaturované sestrami, čo nie je správne. Vzdelanie a prax sestry a pôrodnej asistentky má iný obsah.

Mal by platiť pomer jedna pôrodná asistentka na jednu rodičku?
To by bol ideál, ale pri nedostatku pôrodných asistentiek, s ktorým dnes bojujeme, je to fikcia. Určite je fajn, keď je jedna pôrodná asistentka maximálne na dve rodičky. V Banskej Bystrici máme v priemere 1250 pôrodov ročne. Slúžia dve pôrodné asistentky cez deň aj v noci, plus jedna manažérka dennej zmeny.
Ale keď rodí denne napríklad šesť- sedem rodičiek, tak je to hektika. Personálu je nedostatok, vekový priemer pôrodných asistentiek je alarmujúci a dievčatá, ktoré dnes pôrodnú asistenciu študujú a s ktorými sa na praxi rozprávam, si po škole zložia ružové okuliare a sú sklamané z toho, že to, čo im vzdelávanie prinieslo, v realite nevyužívajú. Potom sa nečudujme, že pôjdu robiť inam, kde svoje kompetencie využiť môžu.
Minulý rok sa kompetencie sestier a pôrodných asistentiek rozširovali. Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že stále je to len na papieri.
Pôrodné asistentky v praxi nemôžu robiť to, čo im vzdelanie poskytlo a sú nejakým spôsobom limitované. Ďalší problém, ktorý vnímam, je, že kedysi boli terénne ženské sestry, ktoré sa venovali starostlivosti o ženu komplexne.
Nestačí, že ju dnes pripravíte na zmeny v tehotenstve a na pôrod po psycho-fyzickej stránke, naučíte ju dýchacie techniky a vysvetlíte, čo ju čaká. Musí tam byť zahrnutá aj sociálna a ekonomická stránka, komunikovať o tom, ako jej práca môže ovplyvniť tehotenstvo, dôležitosť komunikácie s partnerom, rodičovská rola, schopnosť postarať sa o dieťa v domácom prostredí, oblasť sexuality v tehotenstve a po ňom a tak ďalej.
Toto všetko a omnoho viac vie pôrodná asistentka poskytnúť žene a jej rodine, ale, žiaľ, túto prácu pred pôrodom a po ňom si musia ženy uhrádzať zo svojho vrecka.
Takže ak chce pôrodná asistentka komunikovať so ženou už počas tehotenstva a starať sa o ňu naozaj komplexne, poisťovne to nehradia?