Podplukovníčka Monika Hullová z Akadémie Policajného zboru v Bratislave sa venuje problematike odhaľovania a objasňovania mravnostnej trestnej činnosti. Robila výskum v oblasti kupliarstva a zaoberá sa aj sexuálnou trestnou činnosťou. Pracuje na katedre kriminálnej polície.
Na Slovensku funguje dobrovoľný sexbiznis do významnej miery na privátoch. Monitoruje polícia takéto byty či domy pri prevencii kriminálnej činnosti?
Takýto monitoring sa robí pri kontrole záujmových osôb a operatívneho rozpracovania nejakých prípadov.
Naším cieľom je vždy rozložiť organizované skupiny, preniknúť do podstaty ich činnosti. Z tohto hľadiska je dobré, keď sa nejaká skupina sleduje dlhodobo. V sexbiznise je väčšinou zainteresovaných viacero ľudí a odhaliť celú skupinu trvá dlhší čas.
Robia sa pri prevencii aj razie?
Nie sú vždy optimálnym riešením, lebo naším cieľom je podchytiť celú štruktúru skupiny, nielen „rozbiť“ to, čo sa deje v rámci jedného bytu. Títo ľudia sú veľmi podnikaví a vytvoria si iné miesto, kde pokračujú v páchaní trestnej činnosti.
Dôležité je aj všetko zdokumentovať, pretože na to, aby sme proti týmto ľuďom vyvodili trestnoprávnu zodpovednosť, potrebujeme dôkazy. Razie nie sú vždy tou správnou cestou, ako ich získať.
Predpokladám, že hľadanie dôkazov asi nie je úplne jednoduché.
Treba si uvedomiť, že vo väčšine prípadov ženy v sexbiznise poskytujú sexuálne služby dobrovoľne.
Sú si toho vedomé a súhlasia aj s tým, že kupliarovi, najmä na privátoch, poskytnú určitú časť zo svojho zárobku i preto, že majú kde robiť a majú určitú ochranu. Kupliari zabezpečujú aj reklamu a pravidelný prísun klientov. Je tam obojstranná spokojnosť.
Dá sa teda povedať, že ženy nemajú motiváciu kupliarov nahlásiť, lebo im prácu okrem iného dohadzujú?

Áno. Takáto žena nie je obvykle v tradičnom trestnoprávnom alebo kriminologickom ponímaní obeťou.
Nie je poškodenou osobou, preto ani nemá motiváciu oznamovať, ani spolupracovať s políciou.
Keď sa stretneme s prípadom, že žena príde kupliarstvo nahlásiť, tak väčšinou preto, že je pasák agresívny a násilnícky, prípadne preto, že sa žena rozhodne prestať s prostitúciou a on sa ju snaží v biznise udržať. Také prípady polícia registruje, ale je ich málo.
Ženy, ktoré pracujú v sexbiznise, sú často zo sociálne slabších vrstiev, nevedia si inak zaobstarať peniaze a v sexbiznise si vedia naozaj veľmi slušne zarobiť. V drvivej väčšine prípadov nemajú dôvod s tým prestať a nahlasovať pasákov.
Ako sa potom dokazuje takáto trestná činnosť? Deje sa to len vtedy, keď žena zažíva konflikt s pasákom?