Keď sa blíži svadba, rastie aj napätie – v neveste, v ženíchovi, v celej rodine. Je to veľká udalosť spojená s množstvom očakávaní a zvykov.
Na Slovensku je zvykov spojených so svadbou obrovské množstvo a líšia sa nielen od mesta k mestu, ale aj od dediny k dedine. Ešte viac ako samotný akt oddania alebo svadobná hostina je často pre nevestu prioritou vyzerať v deň D čo najlepšie.
To jej okrem iného zabezpečia najmä svadobné šaty, ktoré sú oddávna jedinečným symbolom tohto dňa.
V slovenských pomeroch to tak bolo odpradávna. Bolo jedno, či nevesta pochádzala z roľníckej rodiny, z miestnej inteligencie, alebo bola šľachtičná. Najväčší dôraz sa kládol na jej svadobné šaty.
Najhonosnejší bol veniec

Kým sa v dome nevestiných rodičov schádzali hostia na svadobný obrad a hostinu, v inej miestnosti sa nevesta s pomocou krstnej mamy a družičiek pripravovala a obliekala.
Podobný zhon zažívame na svadbách aj dnes.
Tradičný svadobný odev bol podobný sviatočnému, kostolnému rúchu, no bol úplne nový.
Ženích nesmel vidieť nevestu ani jej šaty skôr, ako sa do odevu celá obliekla a vyšla medzi hostí. Najhonosnejšou časťou odevu však ostával vždy veniec z rozmarínu, zelene a živých kvetov ako symbol čistoty.
Dievča, ktoré stratilo poctivosť ešte pred svadbou, si muselo na hlavu namiesto kvetov a zelene uviazať šatku.
Kráľovná Viktória a biele šaty
Biela farba vôbec nebola hlavnou farbou slovenského svadobného odevu. U protestantov bola obľúbená čierna, no časom si ju začali obliekať aj katolícke nevesty ako symbol smútku za svojím dievčenstvom.
Alternatívou bola fialová ako farba kajúcnosti a malého smútku, tmavozelená ako farba smútku za mladosťou, čiastočne bola smútočnou farbou modrá, farba Panny Márie a červená, farba krvi Ježiša Krista, spolu s bordovou a hnedou.