Vysoký cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak je veľmi zákerný.
Zvýšený cholesterol nebolí a v mladšom veku sa ani nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien.
Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.
Tretina Slovákov môže mať problém

„Slováci najčastejšie umierajú na srdcovo-cievne ochorenia. Trend je síce klesajúci, avšak je menej klesajúci v porovnaní s okolitými krajinami. Problémom je, že rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení nebolia a nemajú príznaky, a tak ich ľudia ignorujú.
Znepokojujúce je, že až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor na vznik nejakého kardiovaskulárneho ochorenia,“ hovorí Ivan Majerčák, kardiológ a obezitológ.
Lekár upozorňuje, že na základe výskumov je dokázané, že ateroskleróza, ktorá je zapríčinená aj zvýšeným cholesterolom, sa začína už v mladom veku. Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií.
Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí, treba nasadiť farmakologickú liečbu.
Slovenská asociácia aterosklerózy predpokladá, že minimálne jedna tretina obyvateľstva v SR má zvýšené hladiny cholesterolu. Veľmi znepokojujúci je fakt, že viac ako 80 percent ľudí, ktorí patria do vysoko rizikových skupín populácie - hypertonici, diabetici alebo prekonali srdcovo-cievnu príhodu, nedosahuje normálne hodnoty cholesterolu.
Normálne hodnoty cholesterolu má teda menej ako jedna pätina tejto rizikovej populácie.
Ideálne hodnoty cholesterolu z vyšetrenia krvi by mali byť:
Celkový cholesterol: pod 5,0 (nad 6,2 vysoké riziko); u detí: pod 4,4 (nad 5,5 vysoké riziko)
HDL cholesterol: u mužov nad 1,0 (pod 0,9 vysoké riziko); u žien nad 1,2,
u detí: nad 1 (pod 0,9 vysoké riziko)
LDL cholesterol: pod 3,0 (nad 4,1 vysoké riziko); u detí: pod 2,6 (nad 3,1 vysoké riziko)
Keď vyhráva zlý cholesterol
Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, rastlinám táto látka chýba. Bez cholesterolu však ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod.

Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných na vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D.
Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach.
Za vznik aterosklerózy zodpovedá len asi päť percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi. Dobrý cholesterol sa označuje skratkou HDL, "zlý" zas LDL.
K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l. Ak je táto hranica prekročená a hladina HDL cholesterolu je nedostatočná, vzniká dyslipidémia. Je to porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého cholesterolu“ a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu.
Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko človeka. Jeho zvýšená hladina sa dá zistiť v rámci preventívnych prehliadok.
Právo na preventívnu prehliadku má každý občan v SR starší ako 18 rokov, jedenkrát za dva roky alebo jedenkrát ročne, ak je evidovaným darcom krvi, darcom orgánov alebo tkanív.
Ako si strážiť hladinu

Uchyľovať sa k liekom nemusí byť prvým krokom, ktorý urobíte v boji proti cholesterolu.
Za nefarmakologické opatrenia sa považuje diéta, fyzická aktivita, relax, nefajčenie a obmedzenie konzumácie alkoholu.
Diéta a fyzická aktivita však dokážu znížiť hladinu cholesterolu maximálne o 10 percent.
„Doplnkom v prevencii zvyšovania hladiny cholesterolu môžu byť nutraceutiká, o ktorých sa hovorí ako o ,zdravých funkčných potravinách´. Ide o doplnok výživy obsahujúci bioaktívne zložky izolované z potravín, ktoré sú spracované vo farmaceutickej kvalite. Zároveň ide o doplnok, ktorý zlepšuje zdravotný stav v dávkach presahujúcich dávky získané z bežnej potravy,“ hovorí farmaceutka a klinická farmakologička Andrea Gažová.