Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Koľko času na seba môže človek potrebovať? Moja žena a ja sme v tomto smere boli vždy rozdielni. Ona na všetko reaguje dramatickejšie a emocionálnejšie, ľahšie sa vyčerpá a je citlivejšia. Prijímal som to ako jej súčasť.
Zisťujem však, že jej rutinná starostlivosť o seba zaberá veľa času a peňazí. Teraz, keď uvažujeme o tom, že by sme mali dieťa, ma navyše zaujíma, či ho nezačne potrebovať ešte viac.
Vidím, že budem nútený k väčšiemu podielu zodpovednosti za starostlivosť o deti, pretože ona "potrebuje" svoje masáže a cvičenie, terapiu a podobne. Už teraz si dokážem predstaviť, ako ma to bude rozčuľovať.

Odpoveď: Prvá otázka znie - Pomáhajú jej tieto aktivity? Alebo sú to len techniky úniku, ktorými ignoruje skutočné problémy, ktoré by mala spracovať?
Skutočná starostlivosť o seba nie je len vrstvenie avokádovej masky na tvár v čase, kedy vrcholí jej duševný a telesný stres.
Ozajstná práca na sebe by mala pomôcť upokojiť sa a rozvinúť náhľad do vašich myšlienok, pocitov a správania. Všetko, čo ste spomenuli, má potenciál pomôcť dosiahnuť to.
Nemôžem nesúhlasiť s výhodami terapie, cvičenia a masáží ako rutinnou súčasťou starostlivosti o seba a predpokladám, že tieto veci jej budú aj naďalej poskytovať pomoc pri zvýšenom strese.
Ale čas a peniaze, ktoré to stojí, vás ovplyvňujú. Komunikácia je teda kľúčová. Celkovo problém vnímam menej ako potenciálnu potrebu obmedziť to, čo potrebuje pre svoje duševné zdravie.
Dôležitejšie je hovoriť o tom, čo potrebujete vy, a byť úprimní pri odpovedi na otázku, nakoľko ste schopní a ochotní vzájomne spolupracovať a podporovať sa.
- - -
Otázka: Vždy som bola citlivá na kritiku, ale zdá sa, že sa to časom ešte zhoršuje. Zosypem sa zakaždým, keď mi môj šéf dáva aj najmenšiu negatívnu spätnú väzbu. Niekedy sa dokonca rozplačem.
Viem, že celkovo som dobrá zamestnankyňa, ale držím sa nemožných štandardov, pokiaľ ide o to, aby som bola pre všetkých neustále dokonalá a aby ma všetci mali radi. Vždy som si myslela, že z toho vyrastiem, ale mám 31 rokov a zdá sa mi, že som ešte krehkejšia ako v minulosti.

Odpoveď: Veci, ako je táto, majú tendenciu sa časom zlepšovať. Ale len vtedy, ak ste sa na zmenu nastavili, vykonávate malé kroky a pracujete na nich.
V opačnom prípade sú takéto myšlienkové procesy stále hlbšie zakorenené.
Predpokladám, že semienka pochybností o sebe a precitlivenosti na kritiku sa časom rozrástli preto, lebo ste sa nimi nikdy naozaj nezaoberali. Teraz sú to už plnohodnotné kríky, ktoré vyžadujú klčovanie.
Ale riešenie existuje. Solídny kognitívno-behaviorálny terapeut vám pomôže nielen neutralizovať tieto negatívne myšlienky, ale prísť na podstatu toho, čo ich spôsobuje a robiť také zmeny, ktoré ich udržia na uzde.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.