Pred šiestimi rokmi ste začali blogovať so svojou mamou ako Raw Mother & Daughter. Odvtedy ste sa posunuli k samostatnému projektu zameranému najmä na vegánstvo pod menom Surová dcérka. Tušili ste na začiatku, že sa to takto rozrastie a bude z vás najznámejšia slovenská vegánka?
Vôbec som nemala takéto ciele. Blog som robila viac-menej pre seba a pre úzku skupinu ľudí. Nikdy som neplánovala, že tam budem mať tisícky sledovateľov, spolupráce, že budem vydávať knihu.
Vtedy ešte neexistovalo ani influencerstvo ako dnes a aj blogy boli ešte trošku iné. Teraz s tým možno človek trochu ráta, že ide robiť blog a chce byť úspešný, no ja som to tak nemala.
Najprv ste radili, ako prejsť na raw food, neskôr ste prešli k vegánstvu. Bolo to tým, že ste sa priebežne vzdelávali a nastal prirodzený posun?
Tá zmena bola postupná. S raw stravovaním som začínala v Ázii, keď som cestovala ako modelka a tam je to naozaj o niečom inom. Človek má dostupné ovocie na každom rohu, je lacné, lokálne. Keď som chodila domov, tak som začala jesť aj vegánsky, lebo raw potraviny tu neboli v takej kvalite ani cene.
Začala som zaraďovať vegánsku stravu. Potom som sa začala vzdelávať a prišla som na to, že je pre mňa podstatnejší etický a ekologický rozmer a nie to, že by som musela byť puristka. Úplne mi stačilo vegánstvo a chcela som sa sústreďovať aj na iné veci, napríklad na recepty, ktoré mohli osloviť ešte väčšie publikum.
Influencerom sa nestane človek zo dňa na deň. Aká bola vlastne cesta k budovaniu vašej značky?
Keď sme začínali, mala som len facebookovú stránku, všetky fotky som dávala len tam. Až potom prišiel blog, kde som začala písať aj texty. Začínali sme pri receptoch a jednoduchších videách. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, kde som začala pracovať pre grafické štúdio.
Stále som sa snažila venovať blogu, začínal aj Instagram, ale popri práci som na to nemala toľko času, takže to bolo obmedzené. Keď som skončila v práci, už sa mi nechcelo ani vrátiť niekam na plný úväzok. Povedala som si, že sa chcem venovať naplno práve blogu, kým zistím, či chcem robiť niečo iné a či sa tým dá uživiť.
Vtedy to naozaj explodovalo. Fanúšikovia začali pribúdať, mala som viac obsahu a receptov. Tak nejako to funguje, že keď dáva človek von kvalitný obsah, ľudí si to nájde.
Keď som sa tomu venovala naplno, blog narástol najviac. Teraz už sa to presunulo k tomu, že opäť pracujem, ale len na čiastočný úväzok, aby som stále venovala dostatok času blogu a mohol rásť.
Nedá sa uživiť len blogom?
Dá, ale keďže moja tematika je špecifická, nechcem brať všetky spolupráce, ktoré sú mi ponúkané. Tak trocha si to sama obmedzujem. Je mi príjemnejšie mať príjmy rozdelené do rôznych skupín.
Venujem sa sociálnym sieťam, fotografovaniu, community manažmentu v práci. Potom mám svojich vlastných klientov, pre ktorých fotím produktové fotografie, a napokon mám blog. Asi každý živnostník žije tak, že musí prácu naháňať, ale zatiaľ som v takej situácii nebola a ani nechcem.
Koľko času tomu treba venovať, ak si chce človek nielen vybudovať, ale aj udržať publikum?
Veľa. Pre mňa je to polovica môjho pracovného času. Víkendy venujem hlavne blogu, pripravujem obsah, fotím a venujem sa tomu aj ráno pred prácou alebo po nej. Publikujem na Instagrame, píšem si s fanúšikmi.
Človek tomu musí venovať aspoň 20 hodín týždenne. Keď už sa dostane do štádia, že chce mať kvalitné fotky, tak to zaberie ďalší čas. A keď sa natáča video, jedno môže zabrať aj osem hodín času – kým sa napíše scenár, natočí sa, zostrihá sa, publikuje sa. Je to časožrút.
Ako ste vlastne naberali skúsenosti s vytváraním obsahu? Bola to forma pokus-omyl?
Čoraz viac ľudí sa stáva vegánmi. Prečo je rastlinná strava trendom? Čítajte Všetci sme sa to asi učili v priebehu. S Facebookom som pracovala už predtým, veď s ním sme na strednej škole mnohí začínali, to prišlo prirodzene.
Potom som sa učila pracovať s blogom a hlavne s fotografiou, na čom stále pracujem.
Človek sa stále zdokonaľuje a netušila som sa, že sa dostanem až takto ďaleko, že by som sa venovala fotografovaniu.
Nikdy som to ani nechcela, lebo veľa blogov už fungovalo, mali nádherné nastajlované fotografie a nevedela som si predstaviť, že by som ja niečo také dokázala.
Postupne som sa k tomu dostala a teraz mi to príde prirodzené. Chcelo to čas a vzdelávanie.
Vegánstvo je dnes mainstreamovejšie téma. Keby ste začínali dnes, myslíte, že by ste to mali ľahšie?
Ťažko povedať. Stále čakám na to, že na Slovensku ešte niekto s touto témou začne a uvidím na ňom, ako sa mu bude dariť, že to bude niekto, kto bude propagovať povedzme reducetariánstvo alebo niečo o obmedzovaní spotreby mäsa.
Tomu by som držala palce a chcela by som to vidieť. Dúfala by som, že to ten človek bude mať jednoduchšie, ale tým, aká je situácia na Instagrame a Facebooku, tak neviem.
Obsah sa šíri ťažšie, človeka musí podporiť niekto, kto už má meno vytvorené.
Paradoxne, keď sa človek pozrie na vaše najpozeranejšie videá na Youtube, tak ani nie sú o vegánstve. Rezonovali napríklad témy o tom, že ste vystúpili z cirkvi alebo video, v ktorom vysvetľujete, že nechcete mať deti.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
