Výnimočnosť Slovinska spočíva v tom, že ako jediná európska krajina spája na veľmi malom území Alpy, Stredozemné more a Panónsku nížinu.
Vďaka tomu, že je Slovinsko menšie, je veľmi jednoduché sa v ňom zabaviť na všetky možné spôsoby a rýchlo sa presúvať medzi destináciami.
Drsnú prírodu nájdete na severozápade v Júlskych Alpách, východná časť je zameraná na wellness, juhozápad Slovinska prerastá do Korutánska a prímorského prostredia, rušný život si zas užijete v hlavnom meste Ľubľana a jeho okolí.
Do Slovinska je veľmi ľahké sa zamilovať. Aj preto slovinskí marketéri nemuseli dlho premýšľať a všetko, čo súvisí s touto krajinou, začali komunikovať pod heslom s heštegom #sLOVEnia.
Na zdôrazňovaní lásky si miestni potrpia. S láskou o svojej krajine hovoria, žijú v nej, vyrábajú lokálne produkty a s rovnakou vášňou si ich vychutnávajú.

Do prírody
Medzi najobľúbenejšie slovinské strediská na aktívnu dovolenku v prírode počas všetkých ročných období patrí Kranjska Gora.

Okrem zimných športov je vďaka rôznorodému vrchovatému terénu miestom plným peších aj cyklistických výziev.
Neďaleko sa nachádza Kekecova zem, destinácia pre rodiny s deťmi nazvaná podľa fiktívneho detského slovinského hrdinu. Deti sem lákajú príbehy o pastieroch, obroch a ďalších rozprávkových postavičkách.
Oblasť je ideálnym miestom pre cyklistov. Cyklistické trasy a traily tu vedú od Rateče na západe, cez samotnú Kranjsku Goru, Gozd Martuljek až po Mojstranu. Tí, ktorí majú radi adrenalín, ho zažijú v Kranjska Gora Bike Parku.
Typickú slovinskú prírodu spoznáte v Triglavskom národnom parku, ktorý sa nachádza na východe Júlskych Álp a v roku 1924 sa stal prvým chráneným územím v Slovinsku a zatiaľ jediným národným parkom.
Obľúbeným cieľom turistov je vrch Vogel (1535 m n.m.), kam premáva aj lanovka. Alebo si môžete obzrieť niektorý z krásnych vodopádov ako Savica, Mostnica alebo Peričnik.
V miestnych horských chatách vás počas zastávok ponúknu domácim syrom, kyslým mliekom a typickou delikatesou s názvom „žganci“ podobnou našim haluškám, ktoré sú podávané s kyslou smotanou, na sladko s jogurtom alebo s mäsom.
Ak sa miestnych opýtate, ako sa dostať k srdcu Slovinska, odporučia vám navštíviť niektorú z jaskýň. Tých je pod povrchom krajiny viac ako 10 000. Najväčšia z nich je jaskyňa Postojna, na ktorú je zvonka „nalepený“ Hrad Predjama.

V Európe je najnavštevovanejšou krasovou jaskyňou. Už v roku 1818 do nej jazdil špeciálny vlak.
Menej civilizovaný a adrenalínovejší jaskynný systém nájdete v Škocjanských jaskyniach. Tie sú zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Krasové územie sa sústreďuje prevažne na juhozápad krajiny, no krasové javy sú rozsypané takmer na polovici územia Slovinska.
Kostoly namiesto hradov
Najtypickejším výjavom, ktorý charakterizuje Slovinsko, je jazero Bled s ostrovčekom v strede, na ktorom sa nachádza kostol. Premávajú k nemu typické lokálne loďky, no prejsť sa môžete aj po jeho brehu alebo si požičať bicykle, na ktorých možno preskúmať okolie.
Kostolík Nanebovstúpenia Panny Márie je obľúbeným miestom svadieb. Nachádza sa v ňom aj „zvon želaní“, ktorého lanom si môže potiahnuť každý návštevník. Mesto Bled má však ešte jednu dominantu – najstarší hrad v Slovinsku, ktorý je v noci magicky osvietený. Hrady však pre krajinu nie sú typické.
Na kopcoch sa v minulosti stavali najmä kostoly, ktoré slúžili ako rozhľadne. Upozorňovali na ohrozenie v podobe blížiacich sa nepriateľov, napríklad Turkov.
Obyvateľstvo z obcí v dolinách sa sem utiekalo, keď hľadalo bezpečný úkryt. Kým Turci plienili, mnoho ľudí sa v nich skrývalo a nebezpečenstvo v pokoji prečkalo.

Bývanie pod holým nebom
Ak sa chce návštevník Slovinska naplno nadýchať tamojšej prírody, má tisícky možností. Práve pre jej krásy je Slovinsko tak obľúbené. Slováci, no aj športoví nadšenci z iných krajín ho vyhľadávajú pre turistiku a vodné športy.
Známa destinácia je najmä rieka Soča, ktorá je dostupná pre skúsených vodákov aj začiatočníkov. Rafting na jej striebristo-modrých vlnách je zážitkom aj pre tých, ktorí si ho skúsia prvýkrát.
Popri plavbe riekou sa totiž môžete kochať výhľadmi na nekonečnú zeleň. Absolútne splynutie s prírodou poskytujú aj slovinské kempy. Tie nájdete snáď na každom kilometri a sú vybavené rôznymi úrovňami ubytovania. Obľúbené sú kempy Koren, Špik, Trnovo, Park Lijak, Bled či Šobec.
Ak vám postačí stan, nebudete mať núdzu o zabezpečenie bývania. To sa následne stupňuje podľa náročnosti návštevníkov. Ubytovať sa možno v karavanoch, stanoch, mobilných domoch, no posledné roky Slovinsko spopularizovalo aj nový fenomén – glamping.
Ide o nadštandardné ubytovacie jednotky pre rodiny alebo dvojice, väčšinou o malé romantické chatky z dreva zasadené priamo do prostredia lesov, ktoré ponúkajú súkromie a zároveň všetok komfort, ktorí potrebujú náročnejší cestovatelia.
Od raňajok v piknikovom košíku, ktorý vás bude čakať po zobudení pred dverami, cez horúce kade pod holým nebom, sauny až po plne vybavené súkromné kúpeľne na úrovni štvor- až päťhviezdičkových hotelov.
Zážitkom sú glampingy Theodosius Forest Village, Garden Village alebo Hiša Raduha.

Víno, marhule a med
Každá oblasť v Slovinsku je niečím typická. Za pôžitkársku možno označiť najmä Vipavskú dolinu, pre ktorú je typická produkcia vína.
Slnečná prímorská klíma, ktorá veje smerom od talianskych hraníc, praje zreniu hrozna a marhúľ, ktoré sú typickými plodmi v oblasti. Kultúrnym a ekonomickým centrom je vinárske mestečko Ajdovščina, v ktorom cítiť vplyv rímskej kultúry aj na miestnej architektúre.

Typickou aktivitou je v Slovinsku aj včelárstvo. Jeho tradícia tu trvá stovky rokov, slovinskí včelári svoje know-how predávali ďalej do sveta. Ak si zo Slovinska chcete odniesť chutnú drobnosť, kúpte si miestny med.
Na tradíciu včelárstva odkazuje napríklad aj glamping rezort Medena vas, ktorého ubytovacie zariadenia sú postavené v tvare včelích plástov a dopriať si tu možno apiterapiu, v tomto prípade zvukom, ktorý včely vydávajú pri svojej každodennej práci.