Veronika, Saša, Kika a Tami objavili radosť zo spoločnej jazdy na bicykli len pred tromi rokmi. Od tej doby pribrali k cyklistike aj plávanie s behom a stali sa nádejnými slovenskými triatlonistkami.
Kika pracuje pre Slovenský olympijský výbor, Veronika študuje genetiku, Tamara sa venovala v minulosti tenisu a Saša miluje kone.
Spojila ich spoločná vášeň k športu, a tak sa dopracovali až k súťažiam v triatlone. Na majstrovstvách Európy v triatlone 1. júna v Šamoríne sa pokúsia o svoj ďalší osobný rekord.
Majstrovstiev sa zúčastňujete už druhýkrát. Stále si stojíte za tým, že triatlon zvládne každý?
KIKA: Áno. Triatlon určite môže dať každý, ak sa k tomu stavia zodpovedne a je pripravený vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
Zdá sa, že prvá skúsenosť s triatlonom vás vôbec neodradila a na štart sa postavíte znova. Sú tam už po minuloročnej skúsenosti iné pocity alebo prežívate prípravy rovnako?
VERONIKA: Prvá skúsenosť nás len povzbudila, veď iba týždeň po Challenge Samorin sme dali ešte aj štafetu na Pressburg triatlone. Pocity sú, samozrejme, trochu iné, už vieme, do čoho ideme.
Samozrejme, všetky by sme sa veľmi tešili, keby sa nám podarilo prekonať vlaňajší výsledok, ale aj keby nie, tak svet sa nezrúti. Hlavné je prísť do cieľa s úsmevom na tvári, prekonať samy seba a užiť si to.

Čím vás priťahuje šport, jazda na bicykli a triatlon?

VERONIKA: Športový výkon prináša endorfíny a vyčistí vám hlavu.
V dnešnom uponáhľanom svete plnom povinností, informácií, sedavých zamestnaní je pohyb vonku na čerstvom vzduchu naozaj luxus.
Keď nájdete niečo, čo vám prináša radosť bez toho, aby ste nejakým spôsobom ublížili svojmu telu, svojmu okoliu, držte sa toho.
My sme sa triatlonu už nepustili.
Vrátim sa k bicyklovaniu, keďže ním to všetko začalo. Myslíte si, že je dôležité hneď investovať do kvalitnej výbavy? Majú byť peniaze tým, čo môže od športu odradiť?
TAMI: Veri a Kika sú Šamorínčanky, kde je bicykel súčasť základnej výbavy každého obyvateľa a je úplne jedno, či je horský, „cesťák“ alebo bmx. Hlavne, že vás dostane na zmrzlinu, na trh a naspäť.
Takže určite sme ani my nezačínali nejakou skvelou drahou výbavou. Keď sme začali spolu bicyklovať, lepšie bicykle sme si vybavili u rodiny, zdedili od známych, kamarátov.
Postupne si výbavu dopĺňame. Keďže sa triatlon stal súčasťou nášho života, začali sme doň aj viac investovať a naša výbava sa zlepšuje.

Ako je to s tými nákupmi a kávičkami? Nepatria medzi vaše obľúbené aktivity? Čo je najdrahšou vecou vo vašom šatníku?
VERONIKA: Najdrahšie veci v našom šatníku sú, priznávame, naše trisuity (špeciálne oblečenie na triatlon, pozn.red.), a práve tie sme dostali od jedného zo sponzorov. Kika dostala od frajera na narodeniny jeden na mieru šitý trisuit až z USA.
KIKA: Ako prvé nám všetkým napadla naša triatlonová výbava. Určite má každá z náš aj nejakú drahšiu kabelku alebo topánky, ale ani pre jednu z nás nie je móda prioritou.
Sme ženy, takže sa chceme páčiť, ale skôr spolu riešime, ktorý neoprén nás kde odiera a či tento rok súťažíme v trisuite s dlhými rukávmi alebo krátkymi.
A čo tie kávy?
SAŠKA: Samozrejme, že nie sme stále iba na tréningu, sem tam si vyrazíme aj do mesta. Ale keď sa nám už podarí všetkým štyrom zladiť na jeden termín, radšej náš spoločný čas využívame aktívne. A po tréningu si doprajeme radšej prosecco, než kávičku.