V tieto dni som sa veľmi zamýšľala nad tým, akú stopu po sebe my ľudia zanechávame na internete.
Veľa som čítala a napokon aj písala o tom, že tú stopu vytvárame už vlastným deťom, niekedy dávno predtým, než sa narodia. Stačí, že nastávajúca matka „postne“ na sociálne siete záber z ultrazvuku.

Som rada, že moji rodičia žili v časoch, keď toto nebolo možné.
Asi by ma dnes veľmi vyrušovalo vedieť, že moje zábery z nočníka, z ihriska alebo z oslavy, ktoré považujem za vrcholne súkromné, by viseli niekde na webe.
Prekážal by mi pocit, že som nad rozhodnutím podeliť sa o ne so svetom nemala žiadnu kontrolu. Podobne nedobrý pocit si môžeme navodiť aj ako dospeláci.
Veď uznajte, robilo by vám dobre, keby ste boli stredobodom témy a vaši blízki rozprávali veci o vašom súkromí cudzím ľuďom? Nie? Tak vedzte, že aj fotky detí na internete môžu byť takýmto narušením súkromia.
A nie, len preto, že majú iba pár týždňov, mesiacov alebo rokov, ešte neznamená, že by ste mali ovládať celý ich život a kompletne riadiť ich obraz navonok.