Detské ihriská strácajú zmysel. Sú také bezpečné, že deti nudia a nerozvíjajú

Takmer všade na svete vyzerajú detské ihriská rovnako. Veselé farby, oblé tvary, schodíky vedúce nahor, niekoľko cestičiek, rebríkov, sietí alebo tunelov. Pod šmykľavkami je takmer vždy zmäkčená podlaha.

Aj napriek tomu, že sú bezpečné, takmer všade na svete sa na nich opakuje rovnaký výjav. Rodičia stoja v tesnej blízkosti preliezačiek, svoje deti takmer nespúšťajú z očí a napomínajú ich, aby neliezli príliš vysoko, nespadli alebo sa nezranili. Obavy helikoptérových rodičov nie sú na mieste.

Detské ihriská dnes zodpovedajú prísnym bezpečnostným štandardom, ktoré riziko zranenia minimalizujú.

Pády síce patria medzi bežné detské úrazy, no podľa správy WHO o prevencii zranení detí v Európe predstavujú riziko predovšetkým dopravné nehody, utopenie, otravy a popáleniny. Tá istá správa navyše uvádza, že na ihriskách zvyčajne dochádza k zlomeninám a nie k poraneniam hlavy, ktoré môžu mať fatálne následky.

V skutočnosti je dnes problém detských ihrísk to, že sú bezpečné do takej miery, že deti nerozvíjajú.

Ihrisko alebo smetisko?

Problém je vypuklý najmä v USA a odborníci aj médiá poukazujú na to, že americké ihriská prinášajú deťom menej aktivít ako tie v Európe.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Váľajú sa v blate a vonku sú aj v mraze. Nie je to polepšovňa, je to lesná škôlka Čítajte

Aj európskym deťom by však prospelo oveľa viac ihrísk, ktoré by im umožnili rizikovejšiu a aktívnejšiu hru.

Nazývajú sa junk playground alebo junkyard (zložené zo slov haraburda a ihrisko) a po dlhom období superbezpečných ihrísk v parkoch sa znova stávajú trendom najmä v Británii, v krajinách severnej Európy, ale aj v Nemecku či v Slovinsku.

Oproti farebným plastovým domčekom s bezpečnostnými sieťami pripomínajú stavenisko či dokonca smetisko. Sú plné dosiek, konárov, kameňov, tehál, pneumatík, deti na nich pribíjajú klince alebo pília dosky.

Loading
...

V Británii vznikajú aj ako súčasť materských škôl alebo zážitkových parkov.

Nadväzujú pritom na ihriská, ktoré v Dánsku vznikali už počas druhej svetovej vojny a ktoré nie sú veľmi vzdialené hraniu, ktoré bolo bežné len pár desaťročí dozadu.