Ste marketingová výskumníčka, ktorá sleduje aj vývoj sociologických trendov. Prednedávnom ste sa venovali staršej generácii aktívnych ľudí od 48 do 65 rokov. Teraz ste sa zamerali na rodiny s deťmi od 3 do 16 rokov. V akej súvislosti?
Prieskum iniciovali české agentúry Simply5 a G82. Ja som odborným garantom projektu na Slovensku a podieľala som sa na realizácii prieskumu. Robila som etnografické návštevy v rodinách, sledovala som život rodín cez mobilné denníčky, spolupracovala som na finalizácii výstupov.
Mileniáli, o ktorých sa veľa hovorí, sú dnes dospelí, mnohí už majú svoje rodiny a nás zaujímalo, ako to v ich rodinách vyzerá a aké sú deti z generácií Z a Alfa.
Ako prebiehal výskum?
Eva Taračová (57)
- výskumníčka, Insight Diver
- Od roku 1990 sa venuje kvalitatívnemu výskumu, facilitovaniu a konzultačnej činnosti v komerčných aj nekomerčných oblastich.
- Okrem marketingových úloh skúma životné štýly rôznych sociálnych skupín, podieľa sa na tvorbe značkových stratégií, spolupracuje s agilnými tímami pri tvorbe inovácií, venuje sa zamestnaneckým výskumom aj mentoringu.
- Výsledky najnovšej štúdie Kids´Power bude prezentovať na konferencii Aký otec, taký syn.
Robili sme ho v rovnakom dizajne v Čechách aj na Slovensku. V oboch krajinách sme vyspovedali 1860 matiek.
Do prieskumu sa zapojila aj tisícka detí od 11 do 16 rokov.
Tie mladšie sme pozorovali na takzvaných etnografických návštevách.
To znamená, že výskumník strávi v rodine relatívne veľa času, pozoruje prostredie a dianie priamo v rodine, rozpráva sa s deťmi aj s otcami.
Použili ste aj zaujímavú modernú technológiu mobilných denníkov. O čo ide?
Ide o mobilnú aplikáciu, ktorú mali matky a deti staršie ako 11 rokov spustenú deväť dní, počas ktorých dostávali rôzne úlohy a témy.
K tým nám posielali svoje názory, popisovali, čo v danej súvislosti v ten deň zažili, posielali nám fotky a videá.
Zaujímali sme sa napríklad o to, ako a čo jedia, ako trávia voľný čas, ako trávia čas s médiami, ako nakupujú a podobne. Získali sme množstvo zaujímavého materiálu a dát, z ktorých sme potom vedeli segmentovať rodičov a ich výchovný štýl. Identifikovali sme päť špecifických kategórií.

Je nejaký výchovný štýl, ktorý na Slovensku dominuje?
Áno. Je to štýl, ktorý sme nazvali Bezpečie. Má idylický názov, ale my mu dávame aj prívlastok zlatá klietka.
Ide o rodičov, ktorí svoje dieťa najviac „prežívajú“. Chcú mu dopriať to najlepšie aj na úkor svojej kariéry alebo partnerského života, pretože dieťa sa stáva ich hlavnou životnou náplňou.
Spravidla dostáva úplne všetko, chodí do najlepších škôl, má všetky výdobytky techniky. No zároveň je v týchto rodinách silná miera kontroly. Ak dieťa chodí na krúžky, tak na také, ktoré vyberajú rodičia. Rodičia sú za každých okolnosti tí, ktorí hovoria, čo sa bude diať.
Ako vyzerajú tieto rodiny a ako sa v nich deti cítia?
Matka sa v tejto rodine prevažne stará o domácnosť a rodinný kozub. Hlavnou úlohou otca je finančne zabezpečiť rodinu, veľa času strávi v práci a vo vzťahu k deťom je skôr v pozícii animátora.
Rozhoduje, kam pôjdu na výlet, učí deti jazdiť na bicykli. Dieťa sa na jednej strane cíti naozaj bezpečne, no často je pod prílišným tlakom vzhľadom na vysoké očakávania rodičov. Zároveň tu vidno menšiu spontánnu úprimnosť k deťom.
Chcete povedať, že deťom rodičia klamú?
To nie, ale chýba im autentickosť. Skôr než vlastným názorom a intuíciou sa riadia konvenciami a autoritami, ktoré uznávajú. Dieťa nemôže robiť to, čo chce samo, nie je partner na rozhodovanie.
Zároveň je akousi výkladnou skriňou rodiny. Je pod neustálym drobnohľadom, rodičia očakávajú, že bude dokonalé. Nerada to vyslovujem, ale je to tak: dieťa je v týchto rodinách takmer statusovou záležitosťou.
Ak veci nejdú podľa rodičovských predstáv a plánov, je pre nich ťažké sa s touto skutočnosťou zmieriť.
A týchto rodín máme podľa vášho výskumu najviac?