Po stopách čierneho kohúta: Kde spoznáte pravú tvár Toskánska?

Florencia, Siena, Lucca, Arezzo, Pisa – to je len zopár skvostov, ktoré môžeme ako vzácne koráliky navliecť na pomyselný toskánsky náhrdelník.

Sú srdcom a dušou renesancie a fascinujú nielen jedinečnou architektúrou, ale vďaka slávnym rodákom aj pretrvávajúcim umením a intelektom.

Stačí spomenúť univerzálneho génia Leonarda da Vinci, rodáka z dedinky Vinci neďaleko Pisy, ktorého maľby, sochy a vynálezy fascinujú svet dodnes, alebo Michelangela Buonarrotiho z Caprese, ktorý chladnému kameňu dokázal vdýchnuť život.

Multivedec Galileo Galilei pochádzal z Pisy, Carlo Collodi, ktorý svetu daroval hrdinu s dlhým nosom - Pinocchia, z Florencie a hudobný skladateľ Giacomo Puccini zasa z Luccy.

Toskánsko (zdroj: Adobe Stock)

Za kulisami veľkých miest však existuje ešte jedno Toskánsko – pokojné, malebné, plné vôní, chutí a všakovakých pôžitkov. Toskánsko je popretkávané čarovnými dedinkami a kľukatými cestami, ktoré sa vinú pomedzi olivové háje, voňavé vinice a panské sídla z čias renesancie lemované alejami elegantných cyprusov.

Pravé Toskánsko, ktoré sa dá najlepšie vychutnať s pohárom kvalitného Chianti priamo u vinára a výborným domácim jedlom v miestnej trattorii.

V posteli šľachtičnej

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Egypt a Jordánsko sú dovolenkové raje. Čo treba vidieť a zažiť? Čítajte 

Ešte omámení spánkom pomaly otvoríme romantické okenice starobylej šľachtickej usadlosti, za ktorými sa z rannej hmly presvetlenej lúčmi slnka dvíhajú zelené lány olivovníkov a pomaly zakvitajúceho viniča. Aj napriek skorej rannej hodine nie sme prví.

Talianka Ivana Collina, majiteľka malebnej usadlosti pri dedinke Montefiridolfi, už usilovne zarezáva v kuchyni, aby nám naservírovala croissanty s ešte horúcim pudingom a voňavú kávu.

Usadlosť v 14. storočí slúžila ako rodinná farma, v období renesancie dokonca patrila slávnej rodine Medici, ktorej tento kraj vďačí za obrovský rozkvet. „Leží na území Etruskov, neustále tu prebiehali boje, najprv medzi dynastiami, neskôr medzi Sienou a Florenciou.

Vznikalo tu veľa borgos - viacgeneračných domov, ktoré mali aj strážnu funkciu. Mnohé z nich sa neskôr zmenili na autentické ubytovania. Dnes je ich v Toskánsku vyše štyritisíc,“ vysvetľuje Zdenka Záhumenská, rodáčka z Komárna, ktorá sa pred siedmimi rokmi usídlila v tomto podmanivom kúte Talianska.

Slovenka Zdenka Záhumenská sa usadila v Toskánsku (zdroj: Zuzana Zimmermannová)

Vo vzduchu plávajú jemné vône citrusových kvetov korunované práve kvitnúcim toskánskym jazmínom a farmy na zvlnených kopcoch ožívajú čulým ruchom, ktorý vábi objavovať.

Na stope čiernemu kohútovi

Pod hradbami dedinky San Casciano Val di Pesa v oblasti Chianti nás víta obrovský čierny kohút „gallo nero“ – symbol jedného z najuznávanejších vín sveta Chianti Classico.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pol roka strávili na dobrodružnej ceste. Videli oceán, prales aj veľhory Čítajte 

Podľa legendy jeho kikiríkanie zohralo kľúčovú úlohu pri stanovení hraníc regiónu. V neskoré dopoludnie vojdeme do kaviarne, kde väčšina stolov zíva prázdnotou, pri pulte, kde kávu servírujú za tretinové ceny, sa ešte aj teraz tlačí zopár hostí.

Ranné presso „na stojáka“ patrí k miestnemu koloritu a je úplne jedno, či po ňom zamierite do officu, alebo na pole. Po ulici dláždenej kameňom sa vydáme k nenápadnému obchodíku Maccheroni e raviouli – útulnej výrobni čerstvých domácich cestovín.

Zaplaví nás šachovnica netradičných tvarov, vôní a náplní – zelenkavé špenátovo-ricottové ravioly striedajú slimáčikové cappelletti s prosciuttom, čierne sépiové tortellini plnené lososom a ďalšie štvorčeky, vrtuľky a mušličky, v ktorých názvoch sme beznádejne stratení.

Vinárstvo rodiny Palombo s fľašami úctyhodných ročníkov (zdroj: Zuzana Zimmermannová)

Rodinná firma ich každý deň vyrába čerstvé, za presklenými dverami sa celý proces dá aj pozorovať. Ešte čerstvá zelenina zo zelovocu, prosciutto od mäsiara a rozvíjajúce sa puky frézií od kvetinárky – nakupovanie v drobnej dedinke, kde má každý druh tovaru svoj priestor, príbeh a milé slovo, je po neosobných supermarketoch s neónovým svetlom viac ako príjemným osviežením.

Stihli sme to akurát – od 13.00 nasleduje takmer štvorhodinový priestor na siestu. Hromženie nepomôže, treba sa len poddať.

Čaro fattorií

Toskánci majú neuveriteľnú vášeň pre každodenné pôžitky. Kto túži hodiny rozoberať orieškovú či kvetinovú dochuť ovčieho syra, ležérne sledovať rozkrútený vínny mok v krištáľovom pohári alebo zanietene počúvať zábavné príbehy z „lovu“ na hľuzovky, tu je na správnom mieste.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nielen Casablanca a Marrákeš. Čo treba vidieť v Maroku? Čítajte 

Vďaka miestnej nenútenosti rýchlo nadobudnete pocit, že olivám do sietí pomáha vánok, hrozno oberajú škriatkovia a ovce doja samy, rovno do vedier so svojimi menami.

Za všetkým stojí tvrdá práca rodinných fariem, ktoré vedia, ako naplno pracovať a potom si užiť „dolce farniente“ (sladké ničnerobenie) s božskými výhľadmi na statok. Svoje o tom vie aj Antonia Ballarin, ktorá sa výrobe ovčieho syra venuje už 27 rokov.

„Najobľúbenejším sa stal „buccia di rospo“ - ropušia koža, ktorý vznikol omylom. O syry je skutočne dobre postarané, niektoré sa dokonca dočkajú aj dôkladnej masáže. Vyše 700 ovečiek tu má na pastvinách hotový raj.“

Fattoriu dopĺňajú dve tisícky olivovníkov a 20 viníc na výrobu Chianti Classico. Vinobranie prebieha ručne, bobule hrozna tu pučia tradičným spôsobom – bosými nohami. Kto zatúži degustovať vína ročníkov hoci aj zo „sedemdesiatpäťky“, mal by navštíviť vinárstvo rodiny Palombo na svahoch medzi Florenciou a Sienou.

Tieto fľaše obrastené jemnou pavučinkou však nie sú na predaj, otvárajú sa len na špeciálnych ochutnávkach.

„Nikto by nechcel zaplatiť stovky eur, aby prišiel domov a zistil, že víno je pokazené. Testujeme ho len tu, pripomína to trošku rituál,“ vysvetľuje Toskánka Simona, keď nás vedie chodbami postavenými v roku 1389.

Podobných fariem, kde sa tunajšia plodná zem stará o intenzívne chute plodov a kde si farmy popri špičkovej kvalite zachovávajú srdečnú rodinnú atmosféru, je tu neúrekom.

Toskánske dobroty (zdroj: Zuzana Zimmermannová)

Gastro nebo

Aj stoly sa v Toskánsku prehýbajú pod špecialitami. Podáva sa tu množstvo mäsových pochúťok ako salama toscana s čiernym korením alebo finnocchiona s kvetmi divokého fenikla.

„Mäsožravci by si nemali dať ujsť diviačie ragú bohato obsypané ovčím syrom pecorino, peposo dell'impruneta - výborný hovädzí ,guláš‘ pomaly varený v tradičných terakotových hrncoch s rajčinovou omáčkou alebo paté fegatini – božskú paštétu z kuracích pečienok a vína.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Bergen: Nórske mesto je ideálne navštíviť na jar Čítajte 

Oplatí sa ochutnať aj coccoli, malé, langoše pripomínajúce pampúšiky, ktoré sa podávajú s prosciuttom a mäkkým syrom stracchino, fazuľky fava, ktoré sa na jar vychutnávajú s olivovým olejom a vyzretým ovčím syrom pecorino, alebo smotanový syr burrata s čerstvo nastrúhanou hľuzovkou a olivovým olejom,“ vymenúva delikatesy Zdenka.

V starobylej usadlosti na okraji dedinky Mercatale Val di Pesa, od ktorej ju delí príjemná prechádzka cez olivové háje, si vybudovala nový domov.

Z neho dohaduje návštevy u miestnych vinárov a farmárov, testuje ubytovania v borgos a pripravuje nové gurmánske a výletné odporúčania pre hostí svojej zážitkovej agentúry Sí Toskánsko.

O zopár z mnohých overených tipov sa podelila aj s nami.

„Moja srdcu blízka trasa po toskánskych dedinkách sa začína v benediktínskom opátstve ukrytom v lesoch – Badia a Passignano, pokračuje cez opevnenú dedinku Montefioralle s úzkymi romantickými uličkami až do mesta Greve in Chianti. Tu sa každú sobotu konajú skvelé trhy a leží tu aj najväčšia enotéka a preslávené mäsiarstvo Falorni,“ prezrádza o obchodíku, kde majú mäsovými výrobkami „vytapetované“ vari všetky steny vrátane stropu a kde si víno môžete načapovať priamo pred vchodom zo špeciálneho automatu.

„Lákavé je aj pobrežie a ostrov Elba, k obľúbeným zážitkom patrí návšteva šafranovej farmy neďaleko San Gimignana, hľadanie hľuzoviek s profesionálnym lovcom a jeho psíkom či objavovanie „toskánskeho čokoládového údolia“ medzi Pisou a Pratom,“ dopĺňa.