Nejde len o špinavú dosku. Kedy sa verejné toalety stávajú nočnou morou?

Možno ste podobnú situáciu zažili aj vy počas koncertu alebo iného podujatia s množstvom ľudí. Váš mechúr bol plný a naozaj ste veľmi potrebovali použiť toaletu. Keď ste ju však našli, čakali na jednu misu alebo pisoár desiatky ľudí.

Rad sa posúval pomaly a keď ste sa konečne dostali k svojmu cieľu, nevedeli ste vypustiť ani kvapku.

Nervózne prešľapovanie ľudí okolo a klopanie na kabínku vášmu rozpoloženiu nijako nepomáhali. Napokon ste to vzdali a odišli ste s rovnakým pocitom nepohodlia, s akým ste prichádzali.

Prečítajte si tiež: Nedokážu mať sex ani ísť ku gynekológovi. Ako a prečo vzniká vaginizmus? Čítajte 

Pre ľudí, ktorí trpia parurézou, teda syndrómom "hanblivého" mechúra, je podobný stav bežný.

Pre týchto ľudí sú verejné toalety neprijateľné a spoločné toalety na pracovisku sú schopní použiť iba vtedy, ak sa v nich nenachádza nikto iný. Močenie často nevedia uvoľniť ani doma, ak hrozí, že by ich niekto počul.

Ich pracovný, sociálny, ale aj osobný život často trpí v dôsledku pomerne rozšírenej a len na prvý pohľad banálnej sociálnej fóbie.

Dôvodom je sebavedomie aj stav toaliet

Hoci problémy s močením môžu mať niekoľko fyziologických príčin, ako napríklad výskyt močových kameňov alebo problémy s prostatou u mužov, hanblivý mechúr patrí medzi pomerne rozšírenú komplikáciu s psychologickým pozadím.

Česká štúdia uvádza, že medzi základné faktory vzniku parurézy patria najmä tie osobnostné, medzi ktoré patrí najmä nízka asertivita či obavy, čo si o človeku myslia ostatní.