Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Moja priateľka je láskavá a ohľaduplná, no má pár zlozvykov, vďaka ktorým vyzerá sebecky. Ako napríklad, že predpokladá, že mi neprekáža, keď je z môjho taniera, vykladá si na mňa nohy, keď pozeráme televíziu alebo si berie moje žuvačky z auta.
Myslím si, že nerešpektuje môj osobný priestor a zdá sa mi, že si to neuvedomuje. Možno som naň len náročný? Ako jej mám povedať, aby si držala určitý odstup, bez toho, aby som jej ublížil?
Odpoveď: Ak to necháte zájsť tak ďaleko, že ju začnete neznášať, ublíži jej to ešte viac.

Nech vyznie akokoľvek trápne, keď tú tému vytiahnete, obaja si zaslúžite hovoriť o tom otvorene. Niektorí ľudia by skrátka povedali - Hej, zlatko, môžeš to nerobiť?
No keď to potrebujete zjemniť, zamyslite sa nad správnym spôsobom. Ako spolu najlepšie komunikujete? Skrz humor a hravosť? Vypočutím a láskavým tónom? Skrz malé vzájomné láskavosti?
Možno jej môžete jemne posunúť vyložené nohy a povedať: Prepáč, miláčik, necítim sa tak pohodlne. Možno povedzte: "Zistil som, že mám fóbiu z ľudí, ktorí mi berú žuvačky, ale kúpim ti tvoje vlastné." A spoločne sa zasmejete.
A možno nabudúce, keď budete mať spoločnú večeru, povedzte: "Toto síce nemá nič spoločné so svetovým mierom alebo s naším vzťahom, ale myslím, že mám problém so zdieľaním tanierov. Je to v pohode?"
Použite lásku a empatiu a bude to v poriadku, obzvlášť, keď hovoríte, že je vaša priateľka láskavá a ohľaduplná.
- - -
Otázka: Poznám sa s mojou kamarátkou už tridsať rokov. Nedávno moja dospelá dcéra s priateľom prespali u nej v plážovom dome a moja kamarátka sa potom všemožne sťažovala na to, ako sa oň nestarali.
Moja dcéra s priateľom sú veľmi čistotní a svedomití a viem, že moja kamarátka je v tomto vyberavá, lebo taká zvykne byť. Dcéra sa jej to snažila vynahradiť, ale kamarátka to stále vyťahuje a nechce s tým prestať.

Odpoveď: Keď to vytiahne, je to vždy s nejakým konkrétnym cieľom? Chce stále, aby jej to vaša dcéra nejako vynahradila alebo aby ste tak učinili vy?
Chce, aby ste potvrdili jej pocity? Alebo sa snaží vám vysvetliť, že už vašu dcéru k sebe nepozve?
Aby sa vám trochu uľavilo, zistite, čo tou situáciou chce dosiahnuť a či existuje spôsob, ako jej to poskytnúť. Vzápätí buďte úprimná, ale empatická:
"Viem, že ťa celý tento incident trápi a mňa tiež. Priala by som si, aby sa to celé nestalo. Ale moja dcéra sa ti to snažila vynahradiť a napriek tomu to predo mnou stále vyťahuješ. Naozaj by som chcela pochopiť, čo by si odo mňa chcela, pretože sa z tohto bodu chcem pohnúť ďalej a nechcem, aby to ovplyvňovalo náš vzťah. Môžeme sa pozhovárať o tom, ako sa pohnúť ďalej?
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.