Žiadna vedecká kapacita už dnes nepochybuje o skutočnosti a hrozbách klimatickej zmeny. Vedci sa zhodujú, že do významnej miery k nej prispel človek. To, čo sme v minulosti zasiali, dnes začíname žať a hoci sa nám to nemusí páčiť, ak chceme environmentálnu katastrofu aspoň trochu spomaliť, treba reagovať.
Za zhruba štvrtinu skleníkových plynov je ročne zodpovedný potravinársky priemysel. Každý človek je súčasťou tohto systému, pretože produkty buď vytvára, predáva alebo prijíma.
Už aktivistka Greta Thunbergová žiadala od politických a vládnych predstaviteľov, aby sa začali správať, akoby im horel dom. Nejde však len o lídrov. Zmeny dokážeme urobiť aj v rámci každodenného fungovania, napríklad práve tým, čo nakupujeme, jeme a ako k potravinám pristupujeme.
Tu je osem základných otázok a odpovedí.
Ako jedlo prispieva ku globálnemu otepľovaniu?
Klimatológ Lapin: Naše deti budú žiť na inom Slovensku (video) Čítajte Pestovanie a zber rastlín a plodov, chov zvierat a ich spracovanie, ale aj ďalšia výroba, balenie a transport potravín do celého sveta sú súčasťou potravinového systému. Planétu zahrieva napríklad odlesňovanie pôdy, na ktorej následne vznikajú farmy so zvieratami.
Podľa správy Medzivládneho panelu klimatických zmien ovplyvňuje spôsob, akým pôdu využívame, aj rôzne ekosystémové procesy, ktoré majú ďalej vplyv na skleníkové plyny.
Významný podiel na vytváraní emisií má aj chov hospodárskych zvierat, ktoré pri trávení vylučujú metán. Čím viac ľudia spotrebúvajú mäso, tým viac takýchto zvierat sa chová. Zdrojom skleníkových plynov sú aj hnojivá, fosílne palivá a v neposlednom rade polia, na ktorých sa pestujú určité plodiny, najmä ryža.
Ktoré potraviny majú najväčší vplyv na klímu?
Klimatická zmena sa týka aj našich detí. Ako s nimi o nej hovoriť? Čítajte Väčšina výskumov sa zhoduje, že mäsový a mliečny priemysel najviac prispievajú k tvorbe skleníkových plynov.
Podľa veľkej minuloročnej štúdie majú najväčšiu uhlíkovú stopu na 100 gramov bielkovín predovšetkým hovädzie a bravčové mäso, ale aj jahňacina, chov kôrovcov a výroba kravských syrov, najmä čedaru a mozzarelly.
Chov dobytka na mäso a mlieko tvorí ročne vyše 14 % všetkých vyprodukovaných skleníkových plynov. Magazín New York Times uvádza, že je to približne rovnaké množstvo emisií, ako keď skombinujeme všetky autá, lietadlá aj lode dokopy.
„Najpozoruhodnejšie je, že aj spomedzi živočíšnych produktov má i ten s najnižším vplyvom na životné prostredie oveľa väčší vplyv než jeho rastlinná náhrada. To prináša nové dôkazy o dôležitosti zmeny v stravovaní,“ píšu autori.
Čo sa týka rastlinných produktov, environmentálny vplyv má najviac pestovanie ryže či rajčín. Stále sú však podľa odborníkov prijateľnejšou voľbou.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
