Náš výzor do veľkej miery ovplyvňuje náš život. Zrejme do väčšej, než by sme si pripustili. Je tým, čo nás navonok predáva, môžeme vďaka nemu získať sympatie a výskumy dokazujú, že pekní ľudia ľahšie získavajú prácu, pôsobia dôveryhodnejšie, zdravšie a ostatní sú presvedčení, že majú šťastný život.
Hoci môžeme veriť, že krása je subjektívna záležitosť, nemusí to tak byť, pretože má aj objektívne stránky. Muži aj ženy sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, kto sa im zdá fyzicky atraktívny a kto nie, a to aj naprieč rôznymi kultúrami.
Platí však, že ide o tenký ľad. Cítiť neistotu a mať obavy o vlastný vizuál ešte neznamená mať aj psychické ochorenie, no podľa odborníkov ide o rizikový faktor, ktorý k nemu môže výrazne prispievať.
Dokáže totiž vyústiť do radu problémov, ako sú anorexia, depresia, dysmorfia, sebapoškodzovanie či dokonca myšlienky na samovraždu.
Málo krásni na život
Časť tela im ničí život. Čo je to telesná dysmorfia a aké sú jej príznaky? Čítajte Spoločnosť predpokladá, že o svoj výzor dbajú hlavne dievčatá a ženy.
Môže za to aj spôsob ich reprezentácie a vykreslenia v médiách, na verejnosti i v bežných medziľudských vzťahoch. Tento stereotypný pohľad však nemusí celkom platiť.
Povedomie o vlastnom výzore, ale aj obavy oň, zasahujú všetky vekové kategórie bez ohľadu na pohlavie.
Sociálne médiá aj reklama sú spúšťačom, ktorý mužov aj ženy nútia premýšľať nad tým, či sú dostatočne krásni.
Nedávny britský prieskum zistil, že až 57 percent 18- až 24-ročných ľudí priznáva úzkosti v súvislosti so svojím výzorom. Nejde však len o mladých. O to, ako vyzerá, sa strachuje aj takmer tretina 45- až 54-ročných ľudí a 20 percent tých, ktorí majú viac než 55 rokov.
Na prvý pohľad to dáva jasný zmysel. Sme spoločnosť orientovaná na vonkajšie vlastnosti, konzum a do veľkej miery na nás vplýva „beauty“ priemysel.
Nanešťastie sme nimi zasahovaní až tak, že nás myšlienky o nedostatočnosti svojej krásy môžu doviesť až k myšlienkam na samovraždu.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
