Prvej a poslednej láske písal Ursiny listy do diaľky, synovi do vedľajšej izby

Ona žila v Taliansku a mala malé dieťa. On rozbiehal hudobnú kariéru a študoval v socialistickom Československu.

Delila ich na tie časy nielen ťažko prekonateľná vzdialenosť. Keďže vedenie komunistickej strany nadobudlo pod vplyvom spriateleného Sovietskeho zväzu dojem, že „hranice nie sú korzo“, v ceste stál aj ostnatý drôt. A tiež spoločenské konvencie.

Dvojicu spájala, naopak, nie na sto percent spoľahlivá a na dnešné časy zúfalo pomalá pošta.

Komplikovaná láska k staršej žene

„Musím Ti písať, aby som mal aspoň trochu pocit, bez ktorého by som nemohol asi existovať: že som s Tebou. A práve preto musím aj dostávať listy od Teba,“ píše vtedy 24-ročný Dežo Ursiny svojej o osem rokov staršej láske Eve Rosenbaumovej.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Národu písal Krvavé sonety, svojej žene to, že mu zabudla zbaliť pero Čítajte 

Aj Eva sa podobne ako Dežo pohybovala v umeleckých kruhoch. V 60. rokoch študovala pražskú FAMU, neskôr bratislavskú Vysokú školu múzických umení.

Začínala ako autorka scenárov, v roku 1968 napríklad asistovala režisérovi Jurajovi Jakubiskovi pri natáčaní filmu Dovidenia v pekle, priatelia.

Po zmene pomerov sa Eva v roku 1969 ako 31-ročná odsťahovala a vydala do Talianska. Jej prvé manželstvo bolo krátke, narodila sa jej však dcéra Lucia.

Filmovú a televíznu dramaturgiu študoval na VŠMU o pár ročníkov nižšie aj Dežo Ursiny. Na začiatku 70. rokov mal za sebou niekoľko hudobných projektov a rozbiehal skupinu Provisorium.

Čakanie ako životný program

Ich cesty sa v prvých rokoch normalizácie spojili a zároveň rozdelili. Udržiavali vzťah „na diaľku“. Listy boli ich jediným možným spojením. Dežo ich písal niekoľko každý týždeň, niekedy aj dva za jeden deň.