Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: V istej slabej chvíľke som sa na jednej pracovnej konferencii vyspal s kolegyňou. Obaja sme single, ale nebol to dobrý nápad. Snažil som sa jej to hneď vysvetliť a zdalo sa to byť na chvíľu v poriadku, tak som si myslel, že je to uzavreté.
No teraz spolu opäť budeme niekam pracovne cestovať a robí predo mnou všelijaké možné narážky. Nechcem byť za zlého, ale chcem si byť istý, že sa to už v žiadnom prípade nestane. Nejaké rady?

Odpoveď: Prvá? V žiadnom prípade to teda už nerobte. Neodsudzujem vás, no ak si chcete byť istý, že sa to už nestane, nad tým rozhodnutím máte moc práve vy.
Nepodľahnite pokušeniu a nevytvárajte krehký priestor, v ktorom by ste s ňou boli osamote, pili s ňou, trávili vopred neplánovaný čas, išli na poschodie, kde má izbu alebo sa skrátka vystavovali akýmkoľvek iným spúšťačom, ktoré vám prídu na um (a áno, zistite, ktoré to sú).
Hádala by som, že si myslí, že tieto pokušenia napokon vyhrajú nad vašimi slovami, preto musia vaše činy hovoriť za vás. Keď sa udržíte, aby sa to nestalo znova, pomôže vám to vytvoriť aj novú normu, aby ste tým nemuseli znova prechádzať v budúcnosti.
Medzičasom môže pomôcť, keď budete na jej narážky reagovať čo najmenej flirtujúcim spôsobom, akým je len možné, no s rešpektom a s rozvahou. (Najmä vtedy, keď jej skutočne poviete - a nie sa iba pokúsite jej povedať - že nechcete, aby sa to znova opakovalo.)
- - -
Otázka: Už niekoľko rokov som doma s mojimi chlapcami - dvojičkami a konečne som dospela do bodu, v ktorom zúfalo túžim byť spoločenská a stretávať sa s inými rodinami. Cítim, že je to pre mňa dobrý spôsob, ako sa zabaviť a zároveň zbaviť stresu. Už som stretla niekoľko mamičiek skrz materské skupiny, do ktorých som sa pridala.
Pozvala som ich, aby sme spolu podnikli nejaké veci a strávili sme spoločne skvelý čas, no nikto nemá záujem niečo také zorganizovať recipročne! Už som unavená z toho, že stále musím byť hnacím motorom ja. Som človek, ktorý potrebuje veľa času tráviť v spoločnosti a keď už sú deti odrastenejšie, som pripravená na seriózny a vzájomný vzťah - nie byť stále iba tá, čo to celé riadi.

Odpoveď: Počúvam o tomto dosť často. Myslím si, že rastie spoločenská neochota iniciovať sociálne interakcie, ktoré nezahŕňajú klikanie na "lajky". V prípade vašich kamarátok je to možno ešte horšie práve pre stále prítomnú smršť, ktorú predstavuje starostlivosť o deti.
Môže to byť tak, že až keď si rozanalyzujú výhody a nevýhody toho, že by sa stali iniciátorkami, spoločný čas im vyjde ako výhodnejší. No môžete sa tiež pokúsiť dohodnúť také podujatia, ktoré predpokladajú aj ich pričinenie a majú v sebe zapracovanú reciprocitu.
Napríklad vaše stretnutie niekde vonku, posedenie pri jedle, ktoré každá prinesie, knižné kluby alebo akýkoľvek iný typ stretnutia, pri ktorom sa bude hostiteľka striedať.
Môžete im tiež naznačiť, že sa na takéto akcie tešíte, pretože sa tak aspoň zbavíte bremena neustáleho plánovania a hostenia. Možno ste len s týmito neiniciatívnymi ženami mali smolu a kdekoľvek budete môcť nájsť aj niekoho, kto vám sadne lepšie. No nezistíte to, kým ich trochu nepopchnete a neuvidíte, čo sa stane.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.