Ako myslieť viac na seba, keď ste súčasťou sendvičovej generácie

Deti som mala tak neskoro, že len tri roky po tom, ako sa mi narodila druhá dcéra, som si prešla predčasnou menopauzou. Uvedomila som si, že som pokúšala šťastie, keď som čakala tak dlho. Úprimne, necítila som sa pripravená na to mať deti do tej minúty, kým som ich naozaj mala.

Teraz, keď majú rovesníci mojich detí mamy tridsiatničky, ja som v druhej polovici štyridsiatky. Som taktiež jediným dieťaťom rodičov, ktorým už ťahá na osemdesiatku, a to ma radí do sendvičovej generácie, ktorá sa stará o starnúcich rodičov a zároveň vychováva malé deti.

Nemám čas zrútiť sa. Príliš veľa vecí záleží na mne.

Mali predstavy, teraz sedia doma

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Práca, deti, rodičia. Sendvičová generácia zabúda na seba Čítajte 

Môj manžel a ja vychovávame dve deti – vrátane jedného s výrazným postihnutím – a taktiež pracujem na plný úväzok a pracovne často cestujem.

Ako starnem, už nie som taká energická, ako som bola. Nie je pre mňa ľahké nájsť si čas na čokoľvek, dokonca ani na svojich rodičov. Neplánujem sa vzdať úlohy ich opatrovateľky, avšak hľadám spôsob, ako to zosúladiť s tým, aby jedného dňa rovnako neskončila aj moja dcéra.

Moji rodičia, stereotypní predstavitelia takzvanej "tichej generácie", sa blížia k osemdesiatke. Nikdy sa nesťažovali ani si od nikoho nepýtali pomoc.

Ale život vyplnený stoicizmom si vybral svoju daň a to, že zanedbávali svoje zdravotné a iné potreby, ich už dlho dobieha. Predstavovali si zlaté roky plné plavieb po mori, popoludnia v múzeách, večery v divadle a večere v obľúbených reštauráciách.

Celý svoj život tvrdo pracovali. Ale namiesto toho, aby si to teraz užili, sú nútení zotrvať doma.

Snažím sa, ale som unavená

Starnutie nikdy nie je príjemné a v prípade môjho otca je priam nepekné. Sužuje ho jeden zdravotný problém za druhým. Už nevidí dostatočne dobre na to, aby mohol čítať alebo chodiť von sám.