Mladým škodí, ak sa s nimi o sexe nerozprávame. Čo všetko potrebujú vedieť?

Nedávno som sa zúčastnila na hudobnom koncerte mojej dvanásťročnej dcéry. Orchester bol výborne zohraný a dalo sa ľahko usúdiť, koľko práce deti stálo toto vystúpenie.

Moja dcéra hrá na viole päť rokov. S orchestrom hrá dvakrát týždenne v škole a taktiež každý týždeň navštevuje súkromné hodiny. Mala by cvičiť aj sama.

Pri hre na hudobnom nástroji či zdokonaľovaní sa v šoférovaní, varení, v športoch či v plynulom ovládaní cudzieho jazyka, je tento typ tréningu bežný.

Nikdy by sme neočakávali, že niekto bude v týchto činnostiach excelovať – a už vôbec nie užívať si – bez rutinného skúšania a študovania.

Keď je však témou sex, niečo, čo je zjavne citlivejšie a komplikovanejšie než akákoľvek iná životná zručnosť, často predpokladáme, že podobné inštrukcie budú pre mladých škodlivé alebo podporia ich riskantné správanie.

Prípadne nám je príliš nepríjemné sa s nimi o tom dlhodobo rozprávať. No keďže som posledných pätnásť rokov pracovala ako zdravotná pedagogička, videla som, aký škodlivý môže tento prístup byť.

Sexuálne abstinovať naozaj nič nerieši

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Ako pred deťmi hovoriť o sexualite a prejavovať partnerskú lásku? Čítajte

V Spojených štátoch je zdokumentovaná vysoká miera tehotenstiev u tínedžeriek a tiež pohlavne prenosných ochorení u adolescentov.

O čom sa však až tak často nehovorí, sú negatívne skúsenosti ako výsledok tínedžerského sexu.

Tínedžeri sa spolu často vyspia tajne, pričom nejde o dlhodobého partnera, možno sa to deje aj pod vplyvom alkoholu a často so strachom, že sa dostanú do problémov.

Mnohí sú nútení do činností, ktoré by radšej nerobili, a ďalší majú skúsenosti s vecami, s ktorými nesúhlasili. A aj keď súhlasili, veľa sexuálnych skúseností, ktoré sa medzi mladistvými dejú, nevytvárajú (najmä u dievčat) príjemný pocit.

Tento ponurý obraz len prispieva k pochopiteľne bežnému názoru, že tínedžeri sú primladí na to, aby mali zdravým spôsobom sex a najlepšie pre nich je abstinovať. Iste, tento predpoklad sa mnohým zdá spravodlivý.

No zároveň to ignoruje fakt, že mnohé z ich negatívnych zážitkov nie sú vedľajším produktom mladosti, ale skôr výsledkom okolností, pod ktorých vplyvom má mnoho tínedžerov sex.

Je bežné, že sa dospievajúci v súvislosti so sexualitou hanbia a pociťujú strach a úzkosť, a to najmä v kultúrnom prostredí, v ktorom úlohu skutočnej sexuálnej výchovy prevzali programy zamerané na sexuálnu abstinenciu a v ktorom mnohým mladistvým chýba dostatok antikoncepčných a ďalších ochranných prostriedkov. Mnohí majú pocit, že na dospelých sa nemôžu obrátiť, keď to potrebujú.