Prezidentiek je čoraz viac, v ktorých krajinách sveta vládnu ženy?

V pôvodnom texte sme uviedli, že prezidentkou Malty je Marie Louise Coleiro Precaová. Od apríla 2019 sa však jej mandát skončil. Text sme aktualizovali.

O víťazstve Zuzany Čaputovej písalo mnoho zahraničných médií. Označovali ju za liberálku, ktorá má priniesť mnohé zmeny. U nás sa však často riešila otázka, či majú ženy v politike svoje miesto.

Spoločnosť dokazuje, že áno. V čase jej zvolenia sa Slovensko stalo dvanástym štátom, v ktorom najvyššiu ústavnú funkciu zastáva žena. Ako je to v ostatných krajinách, kde vládnu prezidentky?

Futbalová fanúšička

Od roku 2015 je prezidentkou Chorvátska Kolinda Grabarová Kitarovićová, ktorá je tiež prvou ženou v tejto funkcii. Vo voľbách kandidovala za pravicovú stranu HZD (Chorvátske demokratické spoločenstvo). Svojho kandidáta Ivoma Josipoviča porazila len s veľmi malým náskokom 0,4 percenta.

Počas svojej politickej kariéry bola ministerkou pre európsku integráciu a ministerkou zahraničných vecí. Následne pracovala ako veľvyslankyňa Chorvátska v USA. Rozpráva plynule po anglicky, španielsky, portugalsky a dohovorí sa aj po taliansky, nemecky či francúzsky.

Počas jej vládnutia si získala sympatie mnohých ľudí. Je veľmi otvorená a má zmysel pre humor. Ako príklad môže slúžiť akcia z Majstrovstiev sveta vo futbale v Rusku, kde počas prehratého finálneho zápasu Chorvátov s Francúzmi vyšla v daždi na ihrisko, objímala hráčov a ďakovala im za výkony, ktoré odviedli.

Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovićová. (zdroj: SITA)

Jediná možnosť

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Pôvabná a to je všetko? O prezidentke hovoríme jazykom plným sexizmu Čítajte

V Estónsku prezidenta volí parlament. V roku 2016 do tejto funkcie dosadil Kersti Kaljulaidovú.

Vo vymenovaní do tejto funkcie mal však vážne problémy s nájdením kandidáta alebo kandidátky, a preto bola Kaljulaidová posledná možnosť.

Stala sa tak prvou ženou a zároveň v 46 rokoch najmladšou osobou, ktorá získala najvyššiu ústavnú funkciu. Za jej zvolenie hlasovala aj väčšina opozície.

V minulosti zastávala pozíciu riaditeľky elektrárne. Bola členkou pravicovej konzervatívnej strany Vlasť. Pôsobila tiež ako analytička, kde sa venovala najmä sociálnym a ekonomickým témam.

Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová. (zdroj: SITA)

Vraj extrémistka

Litovská železná lady – aj tak je označovaná súčasná prezidentka Dalia Grybauskaiteová, ktorá je na čele štátu už druhé volebné obdobie. V minulosti zastávala funkciu ministerky financií a neskôr sa stala členkou Európskej komisie, ktorá bola zodpovedná za plánovanie finančného rozpočtu.

Je známa hlavne vďaka svojim vyjadreniam proti Rusku. Niekoľkokrát ho označila za teroristický štát a obvinila ho z agresie proti Ukrajine.