Kvety sú populárne tisícky rokov. Ako sa dostali do nášho šatníka?

Kvety na oblečení nemali v minulosti len estetický význam. Išlo o symboliku, podľa ktorej každý kvet predstavoval iný druh emócie či filozofie.

Spočiatku však na textílie s motívmi nikto nemal pomyslenia. Používali sa živé kvety, čerstvé či sušené.

Z nich ľudia vytvárali kvetinové vence, brošne, kytice, ktorými si zdobili odevy. Okrem estetickej stránky tieto ozdoby dámy aj pánov rozvoňali a odevy tak boli personalizované, osobnejšie.

Domovská Ázia

Do vyšívanej podoby sa kvety pretransformovali v 12. storočí v Číne. Tento trend sa rýchlo rozšíril aj na Stredný východ a do ďalších ázijských krajín.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Milované aj nenávidené topánky na podpätku. Ich históriu najprv písali muži Čítajte 

O pár desiatok rokov neskôr už zdobili japonské tradičné odevy, kimoná, farebné vyšívané kvety.

Práve Ázia sa preto považuje za krajinu pôvodu kvetinových vzorov. Pre krajiny Orientu a Ázie boli typické hodvábne látky prešívané motívmi pivoniek či ďalších exotických rastlín a vtákov.

Pre Japonsko boli typické chryzantémy na hrubých ťažkých látkach.

V Číne sa kvetinové motívy v detailnom rozpracovaní vyšívali do luxusného brokátu. Na čínskych odevoch boli často kombinované pivonky s vtákom fénixom.

Dôvodom tejto kompozície bol význam jednotlivých motívov – jeden z nich bol považovaný za kráľa vtákov, druhý za kráľovnú kvetín. Pivonky mali reprezentovať bohatstvo a česť. Tieto látky sa neskôr vo veľkom začali dovážať aj do Európy.

Prví floristi

Sile prírody dobre rozumeli starí Egypťania. Považujú sa za prvých floristov. Kvetiny používali v obliekaní, kozmetike, medicíne aj na umeleckých dielach.

Počas veľkých podujatí zdobili priestory vencami a girlandami. Takáto výzdoba však bola predovšetkým záležitosťou bohatých a šľachty.

Egyptské kvetinové motívy boli typické minimalizmom, uprednostňovali skôr listnaté rastliny bez rozkvitnutých pukov.

Najčastejšie využívali vyobrazenia ruží, lotosov, vlčieho maku, jazmínu či ľalie. Lotosový kvet sa v egyptskej kultúre považoval za symbol svätosti. Mal symbolizovať boha slnka, Ra.

Portrét dcéry egyptského monarchu Djehutihotepa, ktorá v ruke drží lotosový kvet (zdroj: Wikimedia Commons)

Antika

V niekdajšom Grécku a Ríme si ženy zdobili vlasy drobnými minimalistickými kvetinami, počas rôznych slávností nosili voňavé korunky a girlandy upletené z lúčnych kvetov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Chlapec bude mužnejší v ružovej. Delenie farieb podľa pohlavia bolo kedysi iné Čítajte 

Kvetinovým dekoráciám odevov a hlavy sa nevyhýbali ani muži.

V Grécku nebola podstatná farba či vzhľad kvetu, úlohu zohrávala najmä vôňa.

Gréci tak radi využívali kvety, ktorých vôňa jasne až agresívne prerážala vzduchom, ako napríklad hyacint, zemolez, ruže, ľalie, tulipány, stračonôžky či nechtík.

Využitie v gréckej estetike našli aj bylinky ako rozmarín, kvitnúca bazalka či tymián.

Rimania medzi jednoduché lístie girlánd zasadili rozkvitnuté puky kvetov aj ovocie. Ich dizajn bol typický rovnosťou, ale radi sa pohrávali aj so špirálovitými tvarmi.

Preferovali vzhľad borovicových konárov, sedmokrásky, ľalie, klinčekov či cyprusov. Do dizajnov vkladali aj rastliny typické pre danú zemepisnú šírku, napríklad olivové listy, olivy a dobre známy brečtan.

Vznik čipky

V stredoveku sa kvetinové aranžmány a vzory využívali najmä v kostoloch a kláštoroch.

Mnísi sa považovali za stredovekých floristov, starali sa o veľké záhrady, no kvety využívali najmä v medicíne. Čerstvé kvety sa používali ako osviežovače vzduchu, ale aj ako dekorácia.