Sex, revolúcia aj filozofia, tak vyzerala láska aj listy Bondyho s Krejcarovou

Bezostyšný, bezočivý, bezuzdný. Taký bol trinásť rokov trvajúci vzťah dvoch bohémov - kontroverzného básnika a filozofa Egona Bondyho a intelektuálky Honzy Krejcarovej. Kombinovali sa v ňom bezhraničná telesná rozkoš a duchovné súznenie.

„Konečně mám to slovo - odpusť, že tak nesouvisle přeskakuji - je to bezelstnost, prvně v životě mám bezelstný milostný vztah. A mám ho k Tobě, lásko moje, jásala bych nad tím nahlas, kdyby nebylo půl jedné a kdybych neměla sousedy, kteří by to těžko pochopili, nemajíce ani bezelstných vztahů, ani Tebe. To neznamená, že bych do teď seděla, kula proti Tobě lstivé pikle, to ani trochu ne, to je snad zřejmé. Ale nikdy dříve jsem neměla proti Tobě odvahu ztratit beze zbytku vlastní suverenitu, ztratit sebe proto, abych tě měla.“

Pri spomienke na vetchého starčeka, ktorý dožil svoje posledné roky na bratislavskej Laurinskej ulici v nehynúcom undergrounde, je až kuriózne predstaviť si, že tieto slová boli kedysi adresované práve jemu. Egonovi Bondymu, českému filozofovi a básnikovi, kontroverznej a určujúcej osobnosti československej kultúrnej scény od čias nástupu surrealizmu.

Podobnú živočíšnu milenku, akou bola autorka ľúbostného listu preňho, by sme v literatúre ťažko hľadali.

Neberte nám revolúciu

Jana Krejcarová, prezývaná Honza, mala všetky predpoklady stať sa komplikovanou osobnosťou, ktorá vzrušuje intelektuálov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Listy Kafku a Jesenskej neboli obrazom ich vzťahu. Boli vzťahom samotným Čítajte 

Dielo, ktoré po sebe zachovala, je mimoriadne sugestívnym a transparentným svedectvom jej výnimočnej inteligencie a literárneho talentu, ale najmä neustáleho vnútorného nepokoja, obrovskej túžby a neľahkej rodinnej karmy.

Ako milenka Egona Bondyho dala na papier všetko, čo milujúcu bytosť obnažuje na kosť. Siaha do slova a do písmena k najhlbším zmyslovým impulzom, kúpe sa v telesných šťavách, aby z nich potom s ľahkosťou vystúpila a dotkla sa vznešených slov v úprimnej filozofickej výpovedi.

Nenechala svoj cit čakať ani sekundu navyše, nepripustila, aby chladol. Horúcou žiadostivosťou zelektrizovala svoje pero a vypísala všetko neopakovateľné, čo ju robilo ženou, neváhajúcou bytostne šermovať s mužom, nadchnutým ideami marxizmu.