Kafka vyžadoval od žien záväzky. Sám sa im usiloval vyhnúť

Listy, ktoré si Franz Kafka štyri roky vymieňal s Milenou Jesenskou, neodzrkadľujú úplne ich vzťah. Ony tým vzťahom vlastne boli.

Zamilovaný Kafka? To musí byť predsa omyl. Ten Kafka, ktorý písal o samote, odcudzení a otrasenej dôvere k svetu? Ten istý spisovateľ, o ktorom je na základe diel také ľahké zmýšľať ako o asexuálovi, ktorý azda musel žiť v celibáte? Sám raz povedal - som literatúra a nič viac.

Je možné, že človek, ktorý videl svet plný neviditeľných démonov, bol schopný aj citu takého jemného, čistého a krásneho ako láska?

Všetko sa to začalo úplne nevinne. Ona bola nádejná mladá novinárka z Prahy, on vzostupujúci nemecký literát. Keby tušila, ako veľmi sa zmení jej život, keď ho listom požiada, či môže preložiť jeho poviedku do češtiny, možno by hneď cúvla.

A možno by do toho zvláštneho vzťahu, neskôr zvečneného v slávnych Listoch Milene (Kalligram 2008), skočila znovu. Ktovie.

Horúca zakázaná linka

Milena Jesenská mala dvadsaťtri rokov, keď prvýkrát stretla Franza Kafku, vtedy už pokročilého tridsiatnika. Bolo to na jeseň 1919 v Prahe.

Zoznámili sa, paradoxne, prostredníctvom spoločných známych jej muža, „kaviarenského literáta“ Ernesta Pollaka.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Národu písal Krvavé sonety, svojej žene to, že mu zabudla zbaliť pero Čítajte 

Už v tom čase prechádzalo Milenino manželstvo veľkou krízou. Pollak bol vyhlásený sukničkár a svoju neveru sa ani nesnažil popierať. Ona sa však zaťala a ticho trpela. Už len kvôli svojmu otcovi, slávnemu pražskému chirurgovi Janovi Jesenskému, ktorý od začiatku robil všetko pre to, aby ich vzťah prekazil. Nechcela priznať, že otec mohol mať nakoniec pravdu.

Prvé stretnutie s Milenou si Kafka pamätal len matne. Dokonca jej hneď v druhom liste, ktorý si vymenili v apríli 1920, napísal, že si z jej tváre vlastne nevedel vybaviť nijakú konkrétnu črtu. „Len to, ako ste potom odchádzali pomedzi kaviarenské stolíky, Vašu postavu, Vaše šaty, to ešte vidím,” spomínal ďalej v liste.