Občas sa prichytím pri myšlienke, že neverím tomu, že som dospelá. Detailne si viem vybaviť desiatky obrazov z predškolského, školského aj mladistvého veku.
Nielen to, dokážem sa vcítiť do pocitov seba ako dieťaťa tak verne, že by som bola asi tou najempatickejšou matkou na svete.
Čo všetko sa o sebe dozviete, keď sa zbavíte skrine plnej vecí? Čítajte Vedela by som pochopiť pocit krivdy, túžbu po dobrodružstve aj roztopašnú dôveru v svet.
Napriek tomu nezmažem, že som obohatená o ďalšie roky a roky, ktoré prišli po tom, obohatená o život.
Mnohé hodnoty vo mne zostali presne tak, ako som hlásala v trinástich, pätnástich aj dvadsiatich. Niektoré veci sú nemenné.
A o niektorých som si myslela, že nemennými ostanú. Mýlila som sa.
Kedysi som verila v nezištnú lásku, v to, že dokážem zmeniť každého človeka k lepšiemu a v moju nalinajkovanú budúcnosť podľa predstáv.
Verila som vo večné priateľstvá a medziľudské putá, že v živote sú určité nezlomné istoty aj že rodina je tu pre človeka vždy ako bašta, domov a útočisko.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
