„Začula som hrozný rev, zvuk, ako keď porážajú nejaké zviera. A potom som si uvedomila, že to bol môj rev,“ píše Katie Piperová vo svojej autobiografickej knihe Krásna.
Týmito slovami opisuje trýznivú chvíľu, keď jej útočník do tváre vylial niečo tekuté. Chvíľu si myslela, že je to len horúca voda, v skutočnosti išlo o kyselinu.
Stalo sa tak v roku 2008, keď sa rozišla s priateľom, a ten si v žiarlivosti najal muža, ktorý mladej modelke znetvoril tvár. Žieravina jej rozleptala pokožku, zasiahla krk, rameno aj oko.
V nemocnici chcela Katie zomrieť. Pre obete, ktoré útok kyselinou prežijú, nejde o nezriedkavú túžbu.
Následkom prežitia je totiž mučivá bolesť, desiatky operácií, strata čŕt tváre, ale často aj zraku a čuchu, pričom znetvorenie môže zasiahnuť akúkoľvek časť tela, na ktorú kyselina dopadne. V neposlednom rade má takýto útok nedozerný dopad na psychiku človeka.
Prípad Katie sledovali médiá po celom svete, nakrútili o ňom dokument a bývalá modelka o ňom neskôr napísala aj niekoľko kníh. Stala sa hlasom a paradoxne aj tvárou medzi obeťami, ktoré na tento vzrastajúci fenomén začali poukazovať.
Myslia si, že výzor je jediná výhoda žien

Hlavným cieľom útokov kyselinou vo väčšine prípadov nie je obeť zabiť, ale zohyzdiť ju, znemožniť jej ďalší plnohodnotný život, surovým spôsobom ju vylúčiť zo spoločnosti.
Hoci terčmi útokov sú v nemalom prípade aj muži, až 80 percent obetí sú celosvetovo ženy a dievčatá, zhruba tretina z nich má menej než 18 rokov.
Každoročne sa podľa oficiálnych údajov udeje okolo 1500 takýchto útokov, no odborníci predpokladajú, že asi 60 percent nie je nikdy nahlásených.
„Väčšina obetí sa obáva nahlásiť to na polícii zo strachu z odvety,“ povedala Jaf Shahová, výkonná riaditeľka ASTI.
Nie je ničím výnimočným, že páchateľmi útokov voči ženám bývajú ohrdnutí muži. Podľa odborníkov býva častou motiváciou odmietnutie, žiarlivosť, nevera, politické či náboženské dôvody, pomsta alebo zachovanie cti rodiny.