Predzvesť Veľkej noci: Aký význam mal pre Slovákov týždeň pred sviatkami?

V pôvodnom texte sme nesprávne uviedli, že Popolcová streda je súčasťou týždňa pred Veľkou nocou. Za chybu sa ospravedlňujeme.

Príprava na veľkonočné sviatky sa začína tradične Popolcovou stredou, ktorej tento rok prislúchal dátum 6. marca 2019.

Predzvesťou blížiacej sa Veľkej noci je aj najbližší týždeň, ktorý má na Slovensku niekoľko prívlastkov – veľký, svätý, strastný, pašiový.

Dni veľkého týždňa pred Veľkou nocou boli v minulosti na slovenských dedinách sprevádzané rôznymi hrami, zvykmi, tradíciami a folklórom, viažucim sa k veľkému sviatku kresťanov - zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista.

Začína sa Kvetnou nedeľou, ktorá tento rok pripadá na 14. apríla 2019 a končí sa Veľkonočnou nedeľou. Každý deň z veľkého týždňa okrem stredy však má v rámci kresťanských tradícií svoj jedinečný prívlastok, ale aj význam.

Kvetná nedeľa

Je poslednou nedeľou pred veľkonočnými sviatkami, ktorou sa pre kresťanov začína veľký týždeň. V kostole sa v tento deň posväcujú bahniatka – vŕbové vetvičky.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Etnologička: Nenamýšľajme si, že naša ľudová kultúra je výnimočná Čítajte 

V minulosti ich ľudia po príchode z kostola domov zakladali za obrazy, rámy, zrkadlá, nad dvere alebo do krovu strechy.

Mali dom a jeho obyvateľov chrániť počas roka pred búrkami, bleskami a krúpami.

Považujú sa za symbol zrodenia, sú prvou jarnou zeleňou a v súčasnosti si nimi nielen veriaci zdobia interiéry, vázy a vešajú na ne dekorované veľkonočné vajíčka. Kvetná nedeľa je podľa slovenských zvykov posledným dňom, keď sa drží pôst.

Modrý pondelok

V rímskokatolíckych kostoloch sa číta evanjelium o kajúcej žene, ktorá vonnou masťou pomazala nohy Pána.

Názov modrý pondelok mnohí poznajú v inej ako veľkonočnej súvislosti. Tento deň sa však nespája so smutnými či depresívnymi stavmi.

Prívlastok „modrý“ je odvodený od tmavobelasého rúcha, ktorým sa v minulosti prikrývali oltáre.

Žltý utorok

Spája sa s príchodom jari a túžbou našich predkov po krásnom slnečnom počasí. Stretnúť sa však môžeme aj s prívlastkom sivý.

Dôvodom je fakt, že utorok je pomerne nenápadným a v súvislosti s veľkonočnými sviatkami pomerne bezvýznamným dňom a stáva sa tak „sivou myškou“ veľkého týždňa.

(zdroj: Ján Krošlák)

Zelený štvrtok

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nádaská: V chudobných oblastiach Slovenska si ľudia veľmi pomáhali, no aj škodili Čítajte 

Zeleným štvrtkom sa začínajú dni, ktoré sú dobre známe aj ateistom a ľuďom, ktorí sa pevne nedržia historických veľkonočných tradícií. Je dňom, ktorý je spájaný s veľkým množstvom zvykov a tradícií.

Na Zelený štvrtok sa ľudia umývali v potokoch, aby boli silní a zdraví. Vstávali zavčasu a umývali sa aj rosou, aby sa uchránili pred chorobami. Z podobných pohnútok sa brodili vodou kone, kravy a ovce a na pašu ich vyháňali posvätnými halúzkami.

Kravy a svine šľahali gazdovia gaťami a natierali slaninou, aby dali veľa zdravých mláďat a boli veľké a tučné.

Gazdinky obchádzali domy, stajne a sýpky, zvonili veľkými zväzkami kľúčov, čo mali odplašiť myši z pelechov. Zametali domy ešte pred východom slnka a smeti odniesli na križovatku, aby v dome nemali blchy.

Na Zelený štvrtok sa odporúčalo sadiť a siať, ale len do zotmenia, pretože v noci na Veľký piatok sa na krížnych cestách schádzali bosorky a čarovali. Dbalo sa aj na konzumáciu bezmäsitých jedál, najmä zelenej stravy ako špenát, kel, žihľava, čakanka alebo kapusta.

Hovorí sa, že by sme sa na Zelený štvrtok nemali hádať a nič si požičiavať. Ak túto tradíciu dodržíte, vyhnete sa vraj sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ako jesť zdravo na Veľkú noc? Toto sú štyri recepty na Zelený štvrtok Čítajte 

Veľký piatok

Aj na Veľký piatok sa ľudia chodili umývať do potoka a tí, ktorí nevládali, umyli sa doma vodou, ktorú im ich príbuzní z potoka priniesli. Ako symbol hojnej úrody sa na stromy do záhrad vešali maľované vajíčka.

Veľký piatok je dňom veľkého pôstu. V minulosti jedli ľudia len ľahké, zvyčajne mliečne jedlá, najčastejšie v rúre pečené zemiaky v šupke bez masti, chudobné polievky bez tuku, mlieko, čaj, chlieb. V kostole nehoreli sviečky a dodnes sa obrady vykonávajú potme.

Biela sobota

Na Bielu sobotu ľudia navštevovali hroby svojich blízkych. V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby.

Ľudia verili, že vyčistením príbytkov z nich vyženú choroby a všetko zlé. Dievčatá pre kúpačov chystali vajíčka, ktoré najčastejšie farbili v odvare z cibuľových šupiek, sennej mrvy a neskôr z farebného krepového papiera.

Aby sa leskli, pred ukončením pridali do odvaru trochu bravčovej masti alebo ich potreli kožou zo slaniny.