Keď sa okolie dozvie alebo z pozorovania pochopí, že žena čaká dieťa, začne jej zvyčajne radostne gratulovať. Keď sa to dialo mne, bola som v rozpakoch. Blahoželania a reči o tom, že budem dobrá mama, mi pripadali naozaj nepatričné.
V prvom rade som vlastne nič neurobila. Dieťa v mojej maternici rástlo bez môjho úsilia aj pričinenia. Po druhé ma často prepadávala neistota, či tou dobrou mamou naozaj budem.
Našla som si teda kľúč, ako z nepríjemnej situácie vykľučkovať. Slušne som sa poďakovala a povedala, že gratuláciu prijmem až potom, keď vychovám dobrého človeka. To je výzva, čo?
Snažím sa ju naplniť a patrím medzi tých rodičov, ktorí si nenechajú ujsť jedinú príležitosť na tlmočenie morálnych otázok.

Myslí si Draco Malfoy, že niektoré čarodejnícke rodiny sú lepšie ako iné? Ideálny základ na debatu o rasizme. Zatvárajú Dumbovu mamičku do klietky? Dobrý základ na rozhovor o týraní zvierat.
V našej detskej izbe sa vedú debaty o povinnosti pomáhať slabším, o stave planéty aj o obetiach násilia. Dobrý deň, ďakujem, prosím sú niečo ako mantry, na ktorých trvám, aj keby čo bolo.
No a potom je tu ešte „prepáč“. Prepáč, mrzí ma to. Prepáč, nemal som to spraviť. Všimli ste si niekedy, ako ťažko sa deti ospravedlňujú?