Vyštudovali ste ekonomiku regiónov a sídiel, pracovali ste v marketingu a napokon ste založili organizáciu Aj Ty v IT. Kde sa vzal zrazu ten obrat a prechod do IT sveta?
Všetci si o mne myslia, že som žena v IT, ale som len ekonómka. Pre Fakultu informatiky a informačných technológií STU som však riešila komunikáciu a PR a tam si v jeden zlomový moment uvedomili, že nemajú na škole žiadne dievčatá. Bolo to obdobie, keď ich tam bolo asi len tri až päť percent, pričom na celej fakulte študuje asi tisíc študentov.
Spýtali sa ma, či s tým viem niečo urobiť a či viem vytvoriť nejaký program, aby sme dievčatá pritiahli. To bol začiatok, a tak som začala robiť prvé workshopy pre stredné školy v Bratislave. Zaujímalo ma, prečo tie baby nechodia študovať informatiku.
Nemali príležitosti, kde by sa realizovali alebo hľadali cestu, ako sa do IT sveta dostať?
Keď som sa v tom dlhšie hrabala, vyprofilovali sa mi dve skupiny. Bolo veľmi veľa dievčat, ktoré o IT nemali žiaden záujem, lebo k tomu nikdy neboli vedené, mali nudné hodiny a podobne. A potom sme našli skupinu dievčat, ktoré sa chceli vzdelávať, ale nemali ako. To boli tie, ktoré prichádzali na bratislavské workshopy z Martina či Handlovej bez toho, aby sme ich oslovili.
Prekvapilo vás to?
Veľmi, lebo ja som tú informáciu poslala len na zopár stredných škôl v Bratislave. Zrazu tam stretnete dievča z Handlovej, ktoré cestuje ráno od piatej do hlavného mesta, aby sa niečo naučilo. Uvedomila som si, že sú tu dievčatá, ktoré by aj chceli, ale nikto sa im nevenuje.

Na stredných školách máme výchovného poradcu, ktorý však viac-menej pomáha len formou vypĺňania prihlášok na vysoké školy. No doteraz u nás chýba niekto, kto by si s dievčatami sadol a individuálne prebral, čo ich baví a povedal napríklad, aby uvažovali o technike.
Ak teda dievča nemá pri sebe niekoho, kto v IT robí, či už rodič, kamarát alebo frajer, tak tým smerom nikdy nejde samo od seba.
Takto som zistila, že problém s málo dievčatami majú všetky fakulty naprieč Slovenskom. Aj preto sme z malého projektu vytvorili samostatné občianske združenie a začali sme pracovať so všetkými fakultami na Slovensku.
Z lokálneho problému zrazu vznikol celoslovenský.
Priam celoeurópsky až celosvetový. V súčasnosti jediná krajina, ktorá sa má dobre, je prekvapivo Rumunsko, ktoré má okolo 30 percent žien na IT pozíciách. Zaviedli však výrazné daňové úľavy pre IT odborníkov, preto je v krajine silná motivácia študovať a pracovať v tejto oblasti, a týka sa to aj žien.
Je to preto, že vedia, že v budúcnosti bude dôležité obsadzovať tieto pozície čoraz viac? Dnes sa napríklad hovorí, že aj na Slovensku chýba okolo 10-tisíc IT-čkárov.
A toto číslo stále rastie, pričom ide naozaj len o IT-čkárov ako takých. No v budúcnosti bude 80 percent všetkých pracovných pozícií vyžadovať nejaké IT zručnosti.
Nemusíte vedieť kódovať v Jave alebo Pythone, ale digitálne zručnosti potrebujete posunúť vyššie, aby ste vedeli vykonávať prácu a využívať všetky možnosti na rozvíjanie. Potrebujeme vzdelaných ľudí, lebo to je náš jediný kapitál, inak si tu neudržíme žiadne väčšie podniky či inovačné huby.
Potom aj to málo odborníkov odíde do zahraničia.
To sa deje už aj teraz. Kto sa chce venovať vede alebo väčším projektom, často odchádza von a my potom smutne čítame o Slovákoch, ktorí sa presadili v zahraničí. Podmienky, ktoré ponúka Slovensko, však nie sú také, ako tie, ktoré majú vonku.
Veľký európsky prieskum ukázal, že na Slovensku prestávajú dievčatá baviť vedecké predmety zhruba vo veku 12 rokov, čo je skoro. Je to preto, že približne vtedy sa deti rozhodujú, aké zameranie je pre ne v budúcnosti vhodné?