Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Zistila som, že manžel roky tajne požičiaval naše peniaze svojmu bratovi. Švagor je známy svojimi nezodpovednými rozhodnutiami a dlžobu pravdepodobne nikdy nevráti.
Môj manžel vie, že som naštvaná, ale neustále hovorí, že aspoň neurobil niečo horšie a že veľa mužov zradí manželky horším spôsobom. Vraj máme dosť peňazí, a tak to nie je žiaden veľký problém.
Prečo nechápe, že to považujem za vážne porušenie dôvery? Ako ho prinútim, aby na mňa prestal hádzať argumenty "áno ale“?

Odpoveď: Váš manžel by mal vedieť, že „aspoň neurobil niečo horšie“ vám nijako nepomôže.
Koniec-koncov, vždy existuje horšia verzia toho, čo práve zažívame, vrátane smútku alebo strachu.
Zneužíva vaše emócie, robí vás frustrovanejšou a menej schopnou pochopiť ho a preniesť sa cez celú záležitosť.
Potrebuje preto vidieť, že jadro problému spočíva v tom, že spravil niečo poza váš chrbát.
Teraz sa prejavím ako typická psychologička z poradne: Ukážte mu to. Povedzte mu, že sa chcete cez všetko preniesť, ale že potrebujete, aby uznal, že vás zranil. Povedzte mu, že váš problém nespočíva v tom, koľko minul, ale v tom, či k vám bol čestný.
- - -

Otázka: Priateľ mojej 16-ročnej dcéry je veľmi hrubý, vôbec sa s nami nesnaží komunikovať a vo všeobecnosti je to veľmi nevrlý človek. Je to jej prvý priateľ a ja sa obávam, že je pod jej úroveň.
Môj manžel si myslí, že by sme sa do toho nemali starať a nechať ju, aby si to uvedomila sama. Ak vraj prejavím nesúhlas, dcéra k nemu ešte viac priľne.
Ja však hovorím, že by sme nemali predstierať, že nám jeho správanie neprekáža a že ho považujeme za dobrú voľbu.
Odpoveď: Medzi tým, že ho uznáte ako dcérinu najlepšiu životnú voľbu a neúprosnou kritikou, ktorá rozbije ich vzťah, je aj stredná cesta. Leží v sivej zóne reálnej, otvorenej komunikácie o jej pocitoch.
Určite ho neočierňujte – možno má jej priateľ len sociálnu úzkosť a je mu nepríjemné s vami hovoriť. Ale možno máte pravdu, možno je to hrozný a manipulatívny človek, ktorý vašej dcére prinesie len trápenie. Tak či onak, rozhodnutie je na nej.
Opýtajte sa jej, čo si myslí o jeho postoji k vám. Pýtajte sa, ako sa ona sama cíti vo vzťahu, čo ju na ňom priťahuje a ako vie, že je pre ňu ten pravý. Sústreďte sa na počúvanie. To je jediný spôsob, ako ona aj vy zistíte, či je jeho náručie bezpečné miesto.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.