Koláče, zákusky, dezerty či jednoducho sladká bodka. Nesmú chýbať na žiadnej slávnostnej udalosti a naopak, aj z obyčajného dňa dokážu vykúzliť malú slávnosť.
A hoci zohnať pastelové makrónky, svieže cheesecaky či zdravé raw torty je v dnešnom multikultúrnom svete čoraz jednoduchšie, stále platí, že tradičné dezerty chutia najlepšie v krajine svojho vzniku.
Akými sladkosťami sú typické Portugalsko alebo Holandsko?
Francúzsko - Crème brûlée
Spomínate si na čarovný francúzsky film Amélia z Montmartru s Audrey Tautouovou v hlavnej úlohe?
Hlavná hrdinka si v ňom pravidelne všíma význam malých gest a vytvára zoznamy pozoruhodných detailov. K tým, ktoré jej spôsobujú radosť, patrí okrem hádzania žabiek na kanáli sv. Martina či počítania, koľko ľudí práve v Paríži dosahuje orgazmus, aj rozbíjanie krusty créme brûlée dezertnou lyžičkou.
Inšpiratívne vianočné sladkosti z celého sveta Čítajte Prvá zmienka o sladkej pochúťke pochádza z kuchárskej knihy Francoisa Massialota, ktorú vydal v roku 1692 a z ktorej čerpali aj kuchári na francúzskom kráľovskom dvore.
Základ tvoria vyšľahané vaječné žĺtky so smotanou a cukrom, ktoré sú pokryté skaramelizovanou krustou vytvorenou flambovaním. A hoci Španieli tvrdia, že créme brûlée je plagiátom katalánskeho krému zo 17. storočia, Francúzi v tom majú jasno.
Rovnako nedajú dopustiť ani na maslové madlenky, ktoré sa objavili aj v známom diele románopisca Marcela Prousta – Hľadanie strateného času, alebo na nadýchané makrónky, ktoré svojou farebnosťou rozveselia každý deň.
Peru - Suspiro de Limeña
Prvýkrát sa o ňom objavila zmienka v roku 1818 v New Dictionary of American Cuisine – americkom „slovníku“ venovanom jedlu a vareniu. Má v ňom skutočne zaslúžené miesto - jeho názov v preklade znamená „vzdych ženy“.
Skladá sa z dvoch hlavných častí - manjar blanco a merengue. Manjar blanco je hustý krém z mlieka, cukru a vanilky, chuťovo výrazne pripomínajúci karamel.
Merengue je šľahačka vytvorená zmiešaním vaječných bielkov, cukru a vody, do ktorej sa občas pridáva aj portské víno.
Servíruje sa v pohári posypaný škoricou. Dezert je známy najmä v Lime, kde žil aj básnik Jose Galvez s manželkou Amparou. Peruánka je autorkou receptu, jej muž sa zasa podpísal pod poetický názov.
Brazília - Brigadeiro
Kde bolo, tam bolo, žil jeden maškrtný chlapec menom Brigadeiro Eduardo Gomes, ktorý nedal dopustiť na čokoládové pralinky.
Keď z chlapca vyrástol dospelý muž, rozhodol sa zabojovať o moc v politike. Šarmantný mladík očaril mnohé Brazílčanky, ktoré počas predvolebnej kampane pripravovali a predávali jeho obľúbené sladkosti, aby mu pomohli zvíťaziť.
Voľby síce v roku 1945 nevyhral, čokoládové guľôčky si však získali takú popularitu, že nesú jeho krstné meno.
Drobné zákusky, ktoré pripomínajú truffle, sa vyrábajú z kondenzovaného mlieka, masla a kakaovej sušiny a na záver sa vaľkajú v čokoládových hoblinkách.
Hongkong - Ma Lai Go
Zákusok na raňajky? Prečo nie. Keď ho raz ochutnáte, iné raňajky už nebudete chcieť.
Ma Lai Go je piškóta dusená v bambusovom koši a je súčasťou repertoáru dim sum pokrmov (čínskych pirohov), ktoré sa v Hongkongu tradične jedia dopoludnia.
Cesto vyrobené z múky, vajec, masla, bravčovej masti a hnedého cukru sa najprv dlho fermentuje. Vďaka tomu zo zmesi vznikne nadýchané cesto, ktoré má po naparení karamelovú chuť.
Rakúsko – Sacherova torta
Kto by nepoznal túto labužnícku dobrotu s marhuľovou marmeládou a vrstvou čokoládovej polevy.
Recept vznikol v roku 1832, keď Franz Sacher, učeň na dvore kniežaťa Metternicha, dostal neľahkú úlohu. Knieža si vyžiadal špeciálny dezert pre svojich hostí, no keďže šéfkuchár náhle ochorel, musel ho zastúpiť jeho žiak.
Vtedy len 16-ročný chlapec si poradil bravúrne. Tortu neskôr ešte zlepšil jeho syn Eduard Sacher, ktorý sa remeslu priučil priamo u cisárskeho a kráľovského dvorného cukrára Demela.
Eduard si v roku 1876 vo Viedni otvoril v súčasnosti už ikonický Hotel Sacher s reštauráciou a kaviarňou, kde denne počítajú skonzumované kúsky tradičnej torty na stovky.
Gurmáni odporúčajú vypýtať si na vrch nesladenú šľahačku a zákusok si vychutnať s kávou alebo šampanským – ideálne priamo v kaviarni hotela Sacher, ktorý nájdete vo Viedni aj v Salzburgu.
India – Rasmalai
Rasmalai je sladký mliečny indický dezert, ktorý pochádza z Uríši, štátu na východnom pobreží Bengálskeho zálivu. Dezert, ktorý v preklade znamená „nektárový krém“, je vyrobený z nadýchaných guľôčok paneeru (indický tvaroh), ktoré sú ponorené v hustom, redukovanom mlieku podobnom zrazenej smotane.
Jemne sladká pochúťka sa servíruje vychladená a získava extra chuť vďaka štedrej posýpke kardamómu a šafranu. V závislosti od receptu sa rasmalai dopĺňa drvenými mandľami, mletými pistáciami alebo sušeným ovocím. Traduje sa, že rasmalai bolo použité ako dar na zmierenie bohyne Lakšmí.
Podľa miestnej legendy ju rozhneval jej manžel po tom, ako sa vydal na deväťdňovú púť bez jej súhlasu.
Lakšmí nechala zamknúť jednu z hlavných brán chrámu, čím vymkla celý konvoj. Manžel jej na uzmierenie ponúkol sladké rasgullas (guľôčky z rasmalai), ktorým Lakšmí neodolala a mužovi nakoniec odpustila.
Portugalsko – Pastel de Nata
Maškrtným jazýčkom nesmie uniknúť portugalská špecialita pastel de nata – malý košíček zložený zo smotanového krému s vajíčkami.
Či už teplý alebo studený, zlatistý alebo zľahka pripálený, Portugalci si obľúbený dezert radi vychutnajú s bohatou posýpkou škorice, ktorej množstvo si aj v pekárňach a kaviarňach každý volí podľa svojho gusta priamo z dózy na pulte.
Legendárny koláčik sa hodí v každú dennú či nočnú hodinu – aj preto ho v lisabonských pekárňach ľahko zoženiete čerstvý aj o polnoci. Prvýkrát ho upiekli dve rádové sestry v kláštore Mosteiro Jeronimo.
Krehké pečivo nazvali Pasteis de Belém a receptúru úporne strážili až do roku 1837, keď sa kňazi rozhodli na dezerte zbohatnúť vybudovaním pekárne na jeho výrobu a predaj.
Obchodík a kaviareň Casa Pastéis de Belém je dnes neoficiálne povinnou zastávkou všetkých návštevníkov korzujúcich po štvrti Belém pri ramene rieky Tejo a je zapísaná aj na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
Koláčikom s krémovou náplňou sa dnes hovorí pastel de nata – názvom pastéis de Belém sa pýšia len tie, ktoré pripravujú priamo v pôvodnej lisabonskej pekárni.
Holandsko – Oliebol
Po náročnom šliapaní do pedálov Holanďanom dobre padnú preslávené oliebollen - olejové gule, ktoré na prvý pohľad pripomínajú malé šišky.
Vyrábajú sa z kysnutého cesta plného drobných hrozienok a po vysmažení sa balia do nadýchaného cukrového kabátika.
Tradične sa síce servírujú na Silvestra, Holanďania si však sladké potešenie doprajú už od polovice novembra, keď ich dostať v pouličných stánkoch. Od roku 1993 holandské noviny Algemeen Dagblat každoročne organizujú aj súťaž v príprave oliebollen.
Japonsko – Castella
Hoci patrí k obľúbeným zákuskom v krajine vychádzajúceho slnka, castella (nazývaná aj kastuera) má v skutočnosti európske korene. V 16. storočí ju do Nagasaki priviezli portugalskí misionári.
Medom sladený koláč z piškótového cesta je obľúbený aj vďaka dlhej trvanlivosti, čo z neho urobilo základnú potravinu námorníkov na ďalekých výpravách. Castella neobsahuje maslo, o jej nadýchanosť sa stará len vaječná pena.
Taliansko – Tiramisu
Pôžitkárske Taliansko je domovom mnohých delikates, okrem tradičného gelata či sicílskych trubičiek cannoli plnených ricottovu plnkou je asi najtypickejším sladkým receptom práve tiramisu.
Názov doslovne znamená „vytiahni ma, zdvihni ma“, prekladá sa však aj ako „povzbuď ma, rozveseľ ma“, čo vďaka svojmu zloženiu s obsahom kofeínu rozhodne spĺňa.
Pôvod si prisvojujú rôzne regióny – od Toskánska, kde sa pre veľkovojvodu v Siene pripravoval jeho predchodca – zuppa del duca, cez reštaurácie Le Beccherie a Toulá v Trevise, ktoré sa o uznanie pôvodu dohadujú už od 70. rokov minulého storočia.
Traduje sa tiež, že dezert vznikol v 50. rokoch vo Venete, kde kurtizánam v nevestincoch v okolí Benátok slúžil ako vzpruha pred milostnými hrami.
Lahodná chuť tiramisu spočíva v rovnováhe medzi dlhými piškótami, kávou, mascarpone, smotanou a žĺtkovou penou. Všetky prísady sú typické talianske – piškóty pochádzajú z Piemontu, mascarpone z Lombardska, Benátky sú metropolou kávy a víno Marsala, ktorým sa kropia piškóty, pochádza zo Sicílie.
Najväčšie tiramisu na svete vytvorili Taliani v meste Gemona del Friuli. Dezert vážil viac než tri tony a dostal sa do Guinnessovej knihy rekordov.
Turecko - Baklava
Sladký koláč, ktorý je datovaný do 8. storočia pred naším letopočtom, je v rôznych variantoch typický najmä pre Turecko, nájdeme ho však aj v ďalších krajinách bývalej Osmanskej ríše.
Pripravuje sa z cesta filo, ktoré sa vrství a plní sekanými orechmi – od pistácií cez mandle až po lieskovce. Takto pripravený koláč sa na záver sladí sirupom alebo medom.
Baklava bola kedysi považovaná za dezert bohatých. Turci majú dokonca výraz: „Nie som taký bohatý, aby som jedol baklavu každý deň.“
Uruguaj - Postre chaja
Uruguajský zákusok zložený z vrstiev mäkkej piškóty, šľahačky a broskýň, ktoré sa na záver obaľujú v snehovej škrupine, svojím spôsobom pripomína známy dezert Pavlova.
Pomenovanie dostal po našuchorenom juhoamerickom vtákovi čaja. Pôvodný recept na postre chaja je udržiavaným tajomstvom rodiny Orlanda Castellana, ktorá v uruguajskom meste Paysandu už po tri generácie prevádzkuje cukráreň špecializovanú na výrobu tohto sladkého unikátu.
Slovensko
Ktorý dezert vám najviac pripomína našu krajinu? Zvolili by ste záviny, kysnuté koláče, buchty, bábovky? Alebo radšej štrúdľu a žemľovku?
Typické slovenské múčniky zväčša dopĺňa mak, tvaroh alebo orechy, dlhú tradíciu má aj príprava laskoniek, medovníčkov, šúľancov alebo fánok. K sladkým dobrotám s chráneným označením pôvodu patrí Skalický trdelník, v hlavnom meste si ku káve pýtajte čerstvo upečené bratislavské rožky.
Dobové záznamy hovoria, že bratislavské rožky sa predávali v pohostinstvách už okolo roku 1590.
Vybrať si môžete z dvoch plniek – makovej alebo orechovej. Pri orechovej plnke sa tvar podkovy na koncoch výrazne zužuje, pri makovej si zachováva tvar písmena C, a tak nemusíte mať žiadne pochybnosti o tom, do čoho sa zahryznete.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
