Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Mám pocit, akoby moja žena zo mňa chcela mať niekoho, kým nie som. Podprahovým spôsobom ma porovnáva s manželmi svojich kamarátok. Je náchylná cítiť neistotu ohľadom našich financií, domu a dovoleniek, a ja mám pocit, že odkedy máme dieťa, tak sa to ešte zhoršilo.
Jej neustála nespokojnosť neprispieva k tomu, aby som chcel ďalšie dieťa, pretože sa mi zdá, že toho bude ešte oveľa viac, z čoho bude nešťastná. Skúšal som ju presvedčiť, aby išla k terapeutovi, ale hovorí, že nemá čas a opäť sa len sťažuje, ako na to nemáme peniaze.
Odpoveď: Je celkom možné, že vaša žena trpí depresiou alebo úzkosťou (alebo obomi). Jej negativita a rozrušenie tomu určite nasvedčujú. Mohol k tomu prispieť aj hormonálny / popôrodný stav, hoci nehovoríte, koľko rokov má vaše dieťa.

No hoci si tieto problémy nechce sama priznať, mala by pochopiť, že ovplyvňujú vaše manželstvo a pravdepodobne aj vaše dieťa.
Vašou úlohou je teda vysvetliť jej to empatickým a podporujúcim spôsobom - nie tak, že je zlá matka alebo manželka, ale že si zaslúži cítiť sa lepšie.
Dajte jej jasne najavo, že čas alebo financie na terapiu stoja za to. Rozumné by pre vás bolo začať s párovou terapiou, aby videla významnosť celej situácie. A taktiež to ukáže, že ste ochotný touto cestou kráčať s ňou.
- - -
Otázka: Moja mama je sedemdesiatnička a myslí si, že celý svet sa krúti okolo jej narodenín. Posledných pár rokov sa jej nároky stali čoraz viac smiešne a obviňuje mňa aj sestru, keď za ňou neprídeme priamo v deň jej narodenín (žijeme vzdialené štyri hodiny lietadlom cesty).
Je jej jedno, že máme prácu, životy a v prípade mojej sestry aj tehotenstvo. No moja sestra vraví, že by sme jej mali vyhovieť, pretože tu s nami nebude večne. Potom vyzerám zle, keď poviem nie. (Nebolo by to prvý raz, čo by som bola tá "zlá" dcéra.) Prosím, dajte mi na to nezávislý pohľad.
Odpoveď: Mohla by som teraz hovoriť o stanovovaní hraníc, o tom, že by ste si mali stáť za svojím "nie" a starať sa o seba a svoje vlastné potreby aj napriek tomu, že niekto iný sa rozhodne vás za to vidieť v negatívnom svetle.

Určite som zachytila aj to, že trend narodenín, ktoré sa vymkli spod kontroly, je niekedy naozaj bláznivý. No neviem sa zbaviť pocitu, že si nie som istá, čo je vo vašom prípadne od vašej mamy vlastne prehnané.
Áno, požadovať od vás prítomnosť v určitý deň počas týždňa je aj vzhľadom na cestovanie lietadlom sebecké alebo panovačné, ale nepíšete, že by vaša mama bola taká stále.
A hovoríme tu o jednom dni v roku. Mám pocit, akoby som vás tu zrádzala, no jedna moja časť súhlasí s vašou sestrou. Stálo by podľa vás za to zistiť, či by ste z toho nemohli urobiť každý rok jednorazovú návštevu a niektoré iné návštevy by ste obetovali, práve keď je pre vašu mamu dôležitá práve táto?
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.