Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Som rozhodnutá rozísť sa so svojím priateľom. V apríli však vyrážame na veľkú, niekoľkomesačnú dovolenku, na konci ktorej sa máme zúčastniť svadby našich kamarátov. Chcem teda s rozchodom počkať až po skončení dovolenky.
Nielen preto, že tú cestu chcem naozaj absolvovať, ale aj preto, že nechcem stráviť svadobný víkend vysvetľovaním toho, prečo sme sa rozišli. Viem, že to znie hrozne, ale je to naozaj také zlé?

Odpoveď: Nechcem zovšeobecňovať, ale keď mi ľudia píšu a chcú vedieť, či je niečo „naozaj také zlé“, zvyčajne veľmi dobre vedia, čo je správna odpoveď. Takže mi prepáčte úprimnosť.
Áno, naozaj by ste si toto klamstvo mohli ospravedlniť a predstierať, že sa nič nedeje len preto, aby ste sa cítili dobre pri jedení svadobných zákuskov.
Prečo je ale bezproblémové klebetenie na cudzej svadbe dôležitejšie ako autentickosť, ohľaduplnosť a emocionálna pohoda vášho partnera?
Iné by bolo, ak by ste v tejto chvíli mali len nejaké pochybnosti a vážny rozhovor odkladali až na návrat z dovolenky. Ale vy ste „rozhodnutá rozísť sa so svojím priateľom“. Je život v klamstve počas nasledujúcich mesiacov naozaj správna voľba?
- - -
Otázka: Môj otec nedávno zomrel na následky roky trvajúcich zdravotných problémov. Je mi smutno, ale podľa mojej sestry zrejme nie dosť. Dáva mi najavo, že keď mám stále nejaké pracovné ciele, idem na dovolenku a skrátka žijem svoj život, som necitlivá.
Moja sestra bola vždy náchylná k tomu byť dramatická, ale toto je celkom iná liga – pôsobí to, akoby sme sa nemohli rozprávať inak, než cez potoky sĺz. Je to dosť veľký problém v našom vzťahu a zdá sa, akoby som nebola dosť dobrá dcéra. Môj proces smútenia to navyše len zhoršuje.

Otázka: Prijmite moju sústrasť. Každý z nás smúti po svojom - ale ak to znamená povedať iným, že to robia zle, potom je rozumné obrniť sa.
Skúsme vašej sestre nekrivdiť a predpokladajme, že vám nechce ublížiť ani vami manipulovať.
Možno je intenzita jej vlastných emócií pre ňu samotnú ohromujúca a keď nie je vaša reakcia rovnaká, zdá sa jej, že s ňou nie je niečo v poriadku. Takže obviňuje vás, ako reakciu na obviňovanie seba.
Mohli by ste začať tak, že jej potvrdíte svoje pocity a vysvetlíte jej, že zdvorilosť by mala byť obojsmerná. Napríklad: „Sarah, chápem, že teraz prechádzaš veľkým trápením. Tiež som smutná, ale môžeme to spracovať rôznymi spôsobmi a chcem, aby bolo jasné, že každý spôsob je v poriadku. Mrzelo by ma, keby náš vzťah malo ohroziť niečo takéto.“
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.